Dnes je sobota 16.12.2017 - 11:53:01 13 užívateľov online - neprihlásený

Zaujímavé články z iných webov

K myšlienke založiť tento blog ma priviedlo prečítanie pozoruhodného článku autorky PhDr Daniely Dvořákovej CSc, vedeckej pracovníčky Historického ústavu SAV v Bratislave. Týka sa stretnutia českého kráľa a rímsko nemeckého cisára Karla IV., poľského kráľa Kazimíra III. Veľkého a uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého na Višegráde v roku 1335, ktoré malo ďalekosiahly historický význam a dosah.
Často sa stretávame so zaujímavými článkami, na ktoré je zahodno upozorniť a tento blog na to vytvára priestor. Tak ak natrafíte na nejaký článok, ktorý by ste chceli dať do pozornosti ostatným, tu je to správne miesto.

Komentáře

https://www.postoj.sk/…iv-a-uhorsko
Koho táto téma zaujme, možno by bolo vhodné ponúknuť aj iný pohľad na Rudolfa IV., ktorý z predchádzajúceho článku nevyšiel príliš sympaticky :-)
http://referaty.aktuality.sk/…eferat-19341

Editováno: 18.6.2016 19:26
Čo znamená byť Habsburgom v dnešnej dobe #2

František Jozef a jeho doba slovami prasynovca, Georga von Habsburg-Lothringen.
https://www.postoj.sk/…ed-politikmi

Editováno: 25.7.2016 18:31
Zaujímavé potulky Sedmohradskom, alebo Korvínov hrad a iné divy #3

http://martinkysel.blog.sme.sk/…a-turda.html
http://martinkysel.blog.sme.sk/…ov-hrad.html

Potulky Sedmohradskom pokračujú #4

…nájsť architektonický a historický poklad – citadelu, resp. pevnosť Alba Carolina. Toto majstrovské dielo nechali vystavať Habsburgovci v rokoch 1715 – 1738 ako strategický vojenský oporný bod pre prípad nebezpečenstva zo strany Osmanskej ríše.
http://martinkysel.blog.sme.sk/…arolina.html?…

Maďari si prisvojili uhorské dejiny...? #5

https://www.postoj.sk/…lahko-vzdali

Desať najväčších vojvodcov starovekého Ríma #6

“Bojovali a umierali za Rím. V centre ich mysle bola okrem vlastných ambícii len sláva a veľkosť Ríma. Milióny bezmenných mužov vybojovali víťazstvá pre mesto na Tiberi. Ich velitelia zomierali v sláve a v úcte, často rovní bohom. Kto vybojoval Rímu najväčšie víťazstva?”
http://historyweb.dennikn.sk/…ovekeho-rima

Myslím, že nasledujúce články je dobre si prečítať, kôli rozhľadu, informovanosti, uváženiu. Nie je asi vhodné, a hodné numizmatickej stránky, haniť či velebiť, ale skôr ponúknuť fakty a informácie, možno osvetu a dopriať každému možnosť vytvoriť si vlastný názor. Naviac vtedy, ak sa jedná o najvzácnejšiu obehovú mincu Československa.
http://korzar.sme.sk/…-cast-1.html
http://korzar.sme.sk/…-cast-2.html

Editováno: 7.8.2016 19:22

Trochu možno dám bokom , nebude to článok z iného webu , ale komentár skúseného zberateľa na môj inzerát z iného webu ,kde som ponúkal na predaj repliku 5 haliernika 1924 z roku 2000 razenú v mincovni . Vzhľadom na to že som ponúkal 5 mincí uviedol som 5× R kde R= Replika
Nie som v numizmatike prvý deň aby som robil z tejto repliky supervzácnu senzáciu :

Autor : A.....
**
**.........keď sa povedzme takým vranám, či krkavcom ich jazyk “nezabzdí”,
pretože celý svoj život robia kRá-kRá-kRá, nám ľuďom
sa to asi tiež nestane, možno na výnimky.
a to je jadro veci. výnimka. u replík, ako poznamenáva Radim, neplatí, že málo kusov v razbe automatický
znamená prisúdiť dáke eR kvantifikátory napovedajúce nám o tom, aká je to drahota.

veď sú to len akési “medailičky”. tak načo sa stresovať.

a pamätám, dobrých pár rokov dozadu, keď aj česká razba “prekročila svoj tieň” a obchodovala sa cez 2500 Kč/ks.
ako ľudia rýchlo zblbnú. nad účelovou razbou. už tých počiatočných cca 600, potom 900 bolo nadmieru.
potom rýchlo v priebehu pár mesiacov sa vrátil predaj aj tak k predraženému predaju okolo 1200 Kč.

A ako sparky pripomína, že je tu inzerát…áno som sa čudoval, že tam jedon záujemca cvakol limit 150€uri.
to sme to dopracovali…
je numizmatika ešte vôbec tým, čím bývala ??

ale pekný súbor OK mať doma 5 ks !
keď som minulý rok hľadal pre jedného známeho, nikto neponúkal. tak som kúpil dve “nepuncované” mníchovské razby.
a vyšli ma zhruba na polovicu. no nie je to jedno ? taktiež vyplní tú medzeru v kazete, pokiaľ tam nechcem mať
nepodarené Poľské falzum za 300 Kč. a parametre takisto súhlasia.

a vôbec, je blbosť do zbierky zaraďovať akési “lacnejšie” náhrady, len aby tam nezívalo prázdne okienko.

**
**
hľadal som zmysel a význam napísaných slov no nenašiel som tak som to radšej všetko zmazal a toto si odložil ako perličku .

Editováno: 7.8.2016 21:05

Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť , geniálni sa ich snažia nerobiť . " Albert Einstein"

Kumáni - zabudnutí nomádi? #9

Môžem doporučiť zaujímavý článok o viac ako sto ročnom pôsobení Kumánov v rámci Uhorska a euroázijského priestoru, kde pomerne výrazne ovplyvňovali beh dejín od konca 11. storočia až do začiatkov 13. storočia.
http://historyweb.dennikn.sk/…dnuti-nomadi

Prepáčte… ale ste skúsený zberateľ, tak prečo si to neobhájite a nevysvetlíte na Burze Mincí, verím, že máte rešpekt k jej majiteľovi … no nečakal by som od takého Numi kádra ako ste Vy vysvetľovanie na inej stránke, … teda akoby zo zákulisia.
Myslím,že Vaše meno je zárukou korektných názorov,tak tomu celkom nerozumiem.
pozdravujem PG

S majiteľom stránky BM sa poznáme dlhé roky. Nemám proti nemu nič , to R – kové prekáranie pri 5 hál dúfam že aj on bral s humorom ako ja , ale príspevky a komenty užívateľa s nickom začínajúcim na A… vo mne vyvolávajú zmesi neopísateľných pocitov.

Inteligentní ľudia sa snažia problémy riešiť , geniálni sa ich snažia nerobiť . " Albert Einstein"

presne tak, provokácie otravujú zbytočne život a niektorí sú na to experti. pozdravujem PG

Koncom tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov bola v Bratislave vyššia životná úroveň ako vo Viedni. Pamätníci si pamätajú ako ešte po druhej svetovej vojne chodili Rakušania do Bratislavy kupovať jedlo…
http://www.aktuality.sk/…-bratislave/

Pamätné a zberateľské mince Slovenskej republiky venované ochrane prírody - národným parkom. #14

https://www.numizmatik.eu/…odnym-parkom

Selim I. 1466 - 1520 #15

Na sklonku jeho života v roce 1520 Osmanská říše pokrývala téměř cca 4.000.000 km², které se ztrojnásobily právě během Selimovy vlády.
http://www.topky.sk/…h-vitazstiev
http://www.rozhlas.cz/…im-i--786404
https://sk.wikipedia.org/…%A1_dynastia

Editováno: 24.8.2016 15:23
Kto mohol zastaviť kardinála Richelieua, alebo deň podvedených #16

Jedna z mojich obľúbených postavičiek dejín, kardinál Richelieu, pravá ruka a často možno aj viac, kráľa Francúzska Ľudovíta XIII.
Pripisuje sa mu výrok, ak ho trochu parafrázujete veľmi aktuálny aj dnes, “Mám dobré informácie. Je to jediný spôsob, ako môžem zostať na žive.”
http://historyweb.dennikn.sk/…a-richelieua

http://historyweb.dennikn.sk/…ich-vikingov

Zlatý šmejd roku 2016
https://www.reflex.cz/…-smejdu.html

Si vis pacem, para bellum. Acta non verba.

Škoda že sa ešte nedá dať palec hore. Šupol by som ich niekoľko. Poznám osobne niekoľko veľmi smutných osudov starých (nie len) ľudí, čo prišli o peniaze ktoré “investovali” do doby keď bude najhoršie. Dnes im zostali oči pre plač.

“Pan Josef má celou haldu tretek. A nechce pochopit, že jsou úplně bezcenné.”

Neviem ak mám zareagovať ja voči takémuto pánovi – či ho mám , doslova, presviedčať alebo nechať v jeho ilúzií. Mal som dlhoročného kamaráta, hádam z dôb školy, a presne na tento spôsob sme sa pochytili a nazval ma okrádačom, ktorý podporuje aukčné spoločnosti /tie pravé/.Tak som ho nechal v jeho ilúzií, ktorá bola silnejšia ako moje argumenty – dopadol ako pán Josef.

http://www.cs-mince.eu/forum/category/show/197 = OSVETA, ALEBO AKO SA NENECHAŤ DOBEHNÚŤ.

slamec napsal:

“Pan Josef má celou haldu tretek. A nechce pochopit, že jsou úplně bezcenné.”

Neviem ak mám zareagovať ja voči takémuto pánovi – či ho mám , doslova, presviedčať alebo nechať v jeho ilúzií. Mal som dlhoročného kamaráta, hádam z dôb školy, a presne na tento spôsob sme sa pochytili a nazval ma okrádačom, ktorý podporuje aukčné spoločnosti /tie pravé/.Tak som ho nechal v jeho ilúzií, ktorá bola silnejšia ako moje argumenty – dopadol ako pán Josef.

Veď to je ten problém. Je to ako keď sa hádajú dvaja manželia, idete to zmierovať a nakoniec je výsledok ten, že ste za blbca u oboch. Veľmi rád by som uvítal na stránke akýsi osvetový blog, kde by sa objektívne poukazovalo na niektoré nekalé praktiky, bezcenný materiál a s tým spojené finty. Museli by sme ale menovať konkrétne firmy a vystavovali by sme sa, ako prevádzkovatelia, právnym atakom dotknutých strán. Je to trochu začarovaný kruh. Na jednej strane mnoho okradnutých ľudí (a fakt sú to niekedy moc smutné príbehy) a na druhej strane reakcie ako od Tvojho spolužiaka, pretože mnohí si asi myslia, že im závidíme alebo čo.
Neviem, čo si myslíte Vy?

Korlen napsal:

slamec napsal:

“Pan Josef má celou haldu tretek. A nechce pochopit, že jsou úplně bezcenné.”

Neviem ak mám zareagovať ja voči takémuto pánovi – či ho mám , doslova, presviedčať alebo nechať v jeho ilúzií. Mal som dlhoročného kamaráta, hádam z dôb školy, a presne na tento spôsob sme sa pochytili a nazval ma okrádačom, ktorý podporuje aukčné spoločnosti /tie pravé/.Tak som ho nechal v jeho ilúzií, ktorá bola silnejšia ako moje argumenty – dopadol ako pán Josef.

Veď to je ten problém. Je to ako keď sa hádajú dvaja manželia, idete to zmierovať a nakoniec je výsledok ten, že ste za blbca u oboch. Veľmi rád by som uvítal na stránke akýsi osvetový blog, kde by sa objektívne poukazovalo na niektoré nekalé praktiky, bezcenný materiál a s tým spojené finty. Museli by sme ale menovať konkrétne firmy a vystavovali by sme sa, ako prevádzkovatelia, právnym atakom dotknutých strán. Je to trochu začarovaný kruh. Na jednej strane mnoho okradnutých ľudí (a fakt sú to niekedy moc smutné príbehy) a na druhej strane reakcie ako od Tvojho spolužiaka, pretože mnohí si asi myslia, že im závidíme alebo čo.
Neviem, čo si myslíte Vy?

Trošku som nad tým rozmýšľal a možno by diplomatickým riešením bolo zaviesť blog s šmejdmi kde by sa uvádzali ceny predávaných “numizmatických” materiálov prepočítané v cene za uncu alebo gram aj s referenčnou hodnotou uznávaných obchodníkov s inv. zlatom ako napr. Macho a chlapovic, zlate-tehly.sk alebo philoro.at, tak ako to urobil autor clanku v reflexe, to myslim nie je napadnutelne. Napríklad:

Predajca: philoro.at; tovar: 4 dukát FJI; cena za 1 gram 999,9 au: 39,86 €
Predajca: národná numizmatická galéria; tovar: praotec Čech na hore Říp; cena za 1 gram 999,9 au : 1852 €

toto by mohlo byť aktualizované, podľa toho čo u šmejdov práve letí a kde by boli produkty od “známych firiem” (tú hore, ako aj tovar som si vymyslel). Možno by si potom ľudia uvedomili čo kupujú. Prípadne doplniť stĺpček “numizmatická hodnota”, čo je v 99,9 % prípadov 0.

Editováno: 2.9.2016 13:20

Bolo by skvelé vymyslieť spôsob ako tieto “veci” osvetovo a objektívne prezentovať a pritom neriskovať zbytočné nemilé ťahanice. Ideálne by bolo, ak by ste sa dali dokopy viacerí a venovali sa tejto téme s profesionalitou. Moc rád Vám na to vytvorím samostatné poradenstvo, kde by sa aj mohli ľudia obracať s otázkami a podobne.

Určite by sa nejaké diskusné fórum zišlo. Necháp ľudí, ktorý tomuto naletia a viem, že ich nieje málo…

Neuveríš, ale už sa na tom pracuje :-)

Keďže nedávno vyšla 20K Karola I.(VI.) 1918 niečo k tomuto panovníkovy je tu:
https://www.youtube.com/watch?…

Si vis pacem, para bellum. Acta non verba.

Lev zo severu a Albrecht z Valdštejna #27

Odporúčam prečítať, dobre napísaný a zaujímavý článok o dôležitom období v rámci tzv. tridsať ročnej vojny. Podstatnú úlohu tu zohral, popri Ferdinandovi II. Habsburskom a švédskom kráľovi Gustávovi II. Adolfovi, aj dnes aktuálny Albrecht z Valdštejna.
http://historyweb.dennikn.sk/…va-zo-severu

Editováno: 2.9.2016 20:17
Mária Terézia, Bratislava a Mračná nad habsburským domom #28

http://www.historickarevue.com/…v-bratislave
http://www.historickarevue.com/…urskym-domom

Editováno: 5.9.2016 08:58
Problematická minca skýtskeho kráľa Atea #29

Myslím, že veľmi zaujímavé a poučné čítanie nie len pre tých, ktorý sa daným obdobím bližšie zaoberajú. Nasleduje text venujúci sa konkrétne minci kráľa Atea a tvorí súčasť rozsiahlejšieho článku. Určite odporúčam prečítať.

Problematická minca kráľa Atea

V roku 1956 bulharský bádateľ Rogalskij prvýkrát prezentoval vedeckej obci ojedinelé nálezy mincí z antického mesta Callatis (dnes rumunská Mangalia). Nachádzalo sa na západnom pobreží Čierneho mora a patrilo k početným gréckym kolóniám pozdĺž celého čiernomorského pobrežia. Medzi publikovanými mincami sa nachádzala jedna, ktorá mala na strane líca vyobrazenie bohyne Artemis a na rube bol zobrazený lukostrelec na koni a nápis ATAIA. Mincu datovali do 4. storočia pred n. l. Už o niekoľko rokov neskôr (1959), nezávisle od uvedeného bulharského autora, ruský bádateľ Anochin publikoval o unikátnej striebornej minci z Moskovského štátneho múzea. Na tejto minci je na líci zobrazený mladý Herakles s levou kožou a na rube bol opäť jazdec na koni s lukom s nápisom ATAIAS. Mincu našli v antickom meste Herakleia a datovali ju do polovice 4. storočia pred n. l. Dohromady existuje päť exemplárov mincí, ktoré sa pripisujú kráľovi Ateovi. O niekoľko rokov neskôr (1967), bulharský bádateľ Gerasimov skúmal obidve vyššie spomenuté mince s nápismi ATAIA aj ATAIAS. Došiel k názoru, že všetky exempláre, ktoré sú považované za razby kráľa Atea, sú falzifikáty. Na základe vyhlásení Gerasimova sa otvorila živá diskusia o pravdivosti jeho tvrdení. V roku 1973 po opätovnom preštudovaní všetkých „Ateových mincí“ nasledoval ďalší Anochinov článok. V tomto článku čo najdôslednejšie rozoberá všetky informácie o piatich exemplároch mincí Atea (miesto nálezu, kedy bola minca nájdená, datovanie, otázka pravosti atď.). Na základe svojich analýz Anochin zhrnul svoje pozorovania do niekoľkých hlavných bodov. Všetky razby mincí kráľa Atea 
s Heraklom na líci sa našli na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Patrili do prvej vlny razieb mincí tohto kráľa, ktorého sféra vplyvu siahala od Donu po Dunaj. Dve z troch mincí, ktoré sa našli v Callatise, dokladujú prítomnosť kráľa 
v Dobrudži a na ľavom brehu rieky Dunaj. Prvá séria mincí s podobizňou Herakla až nápadne imituje mince kráľa Filipa II. Macedónskeho. Vypustením týchto mincí do obehu Ateas ako keby prirovnával seba k Filipovi. Okolo roku 346 pred 
n. l. sa dostal na územie Dobrudže a podľa všetkého kontroloval rad antických miest na západnom pobreží Čierneho mora. Anochinov rozbor vyvrátil pochybnosti, vznesené jeho kolegom, a dokázal, že mince nie sú falzifikátmi. Jednu 
z mincí kráľa Atea je aj dnes možné vidieť v oddelení numizmatiky v Ermitáži 
v Moskve. Bola vyrobená zo striebra, má priemer 19 mm a váži 5,78 gramu.

Celý článok tu
http://www.historickarevue.com/…-kral-skytov

Tajomná história Japonska (časť prvá) #30

http://www.magistra-historia.sk/…a-prva-cast/

Editováno: 9.9.2016 21:02
Kontaktný formulár

Administrátori: Ivan, Jan

Moderátori: Korlen, majo2291, michal bb, Ševci

VIP parneri: Caesar, minca1, Radek, rudi2, sparky, trobo

Seznam registrovaných uživatelů ( 255 )

Partneri

Reklama