Dnes je sobota 13.7.2024 - 8:10:44 9 užívateľov online - neprihlásený

Zaujímavé výročia z pohľadu numizmatiky

Tento blog zakladám pre pripomenutie si výročí významných historických osobností, ktoré vo svojej dobe poznamenali mincovníctvo a teda aj dnešnú numizmatiku. Boli to panovníci i rebeli, umelci i mincmajstri a minciari,, ministri aj jednoduchí baníci. Títo ľudia nám svojou existenciou, vplyvom či prácou zanechali nemých svedkov svojej doby, predmety ktoré naši predkovia denne držali v rukách – malé umelecké diela – mince.
Faktografické údaje do tohoto blogu budem čerpať, okrem svojho archívu, literatúry a poznámok, najmä zo stránok :
https://sk.wikipedia.org/…a/apr%C3%ADl
http://www.teraz.sk/…cky-kalendar

Komentáře

17. marca

180 – zomrel vo Vindobone (teraz Viedeň) Marcus Aurelius, rímsky cisár. Marcus Annius Verus pochádzal z váženej rímskej rodiny. Jeho rodina pochádzala pôvodom z Hispánie a boli to potomkovia starých italických kolonistov, ktorí zbohatli na výrobe olivového oleja. Predkovia Marca boli aj vplyvné osobnosti politiky, ktoré siahali až do republiky. Marcus Aurelius bol aj potomkom Caesarovho rivala, triumvira Gnaea Pompeia. Marcus Aurelius bol obľúbencom cisára Hadriana, preto mu bolo povolené vstúpiť do senátu pred dovŕšením oficiálneho veku. Hadrianus si za nástupcu vybral Antonina Pia a jemu určil za nástupcu Marca. Antoninus Pius dal Marcovi Aureliovi za manželku svoju dcéru Faustinu (Mladšiu – jej matka bola Faustina Staršia) na znak toho, že pokladá Marca Aurelia za svojho nástupcu. Marcus si rozvážnu osobu Antonina Pia ctil a keď v roku 161 Antoninus zomrel, Marcus nastúpil na trón, spolu so spolucisárom Luciom Verom. Bol posledným z tzv. adoptovaných cisárov. V rímskej historiografii (pohanskej i kresťanskej) je pokladaný za jedného z najlepších cisárov, ktorí vládli v Rímskej ríši. Spĺňal požiadavky, ktoré na dobrého panovníka kládol Platón vo svojom spise Politeia (Ústava) a Politikos. Voči senátu sa správal tak, že nedal žiadneho z jeho členov popraviť, snažil sa o umiernenú politiku.
https://sk.m.wikipedia.org/…cus_Aurelius
461 – zomrel svätý Patrik, patrón Írska, ktorý bol írskym biskupom a misionárom, organizoval tamojšiu katolícku cirkev. Znakom dňa je zelená farba na pamiatku svätca.
https://cs.wikipedia.org/…C3%BD_Patrik
1473 – sa narodil Jakub IV., škótsky kráľ ktorý vládol v rokoch 1488 – 1513; syn Jakuba III. a Margaréty Dánskej, manžel anglickej princeznej Margaréty Tudorovej, otec Jakuba V., starý otec škótskej kráľovnej Márie I., švagor anglického kráľa Henricha VIII.
https://cs.wikipedia.org/…Skotsk%C3%BD
1713 – zomrel (bol obesený za rebro) Juraj Jánošík, slovenský zbojník a národná legenda. V originálnej spisbe Janka Kráľa sa objavuje ako Janošjak, taktiež v súdnom rozsudku má priezvisko „Jánošák“. Vyrástol v Terchovej na samote “u Jánošov” v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony. Juraj Jánošík vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku. Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove na statku Okoličániovcov kde ich aj kruto mučili, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roku 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež ako aj domanížsky farár Juraj Vertík pochádzal zo Zliechova. Hlavný veliteľ bol zeman Andreánsky. Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Súdu nad Jánošíkom predsedal podžupan a zástupca Liptovskej stolice Ladislav Okoličáni a zúčastnil sa na ňom aj zástupca Trenčianskej stolice. Dňa 17. marca 1713 podrobili Jánošíka najskôr ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu. Súd to zdôvodnil tým, že nič nepriznal a na veľa otázok neodpovedal. Po útrpnom mučení súd vyniesol najťažší rozsudok smrti a ešte v ten deň bol Jánošík popravený obesením na hák. Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713, urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v Čičmanoch so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane schované v Terchovej. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil.
Podľa slovenských ľudových legiend Juro Jánošík so svojou družinou žil v lesoch medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom a prepadával tam pocestných. Podľa poľských podhalianskych legiend raboval aj v Poľsku. Z nakradnutého vraj vydeľoval časť pre chudobných. Bol slovenským Robinom Hoodom, preslávil sa aj mimo Slovenska. Je známy v Česku, Poliaci ho vnímajú ako svojho legendárneho tatranského hrdinu.
https://sk.m.wikipedia.org/…C5%A1%C3%ADk
1849 – zomrel Viliam II., holandský kráľ a luxemburský veľkovojvoda. Ako následník holandského trónu mal v rokoch 1815 – 1840 titul oranžský knieža. Zomrel vo veku 56 rokov na zápal pľúc.
1861 – oficiálne bolo vyhlásené utvorenie Talianskeho kráľovstva, na ktorého čelo sa postavil sardínsky kráľ Viktor Emanuel II., čím sa zavŕšilo zjednocovanie talianskych štátov a dočasným hlavným mestom sa stala Florencia

Editováno: 17.3.2017 07:21
0 0

18. marca

37 – rímsky senát anuloval Tiberiovu vôľu a vyhlásil Caligulu za cisára. Pri nástupe na trón bol medzi obyvateľmi dosť populárny, ale hýrivým životom čoskoro minul všetok Tibériov (čiže štátny) majetok. Tento majetok nahradzoval konfiškáciami majetku senátorov. Jeho politické metódy sa stávali čoraz výstrednejšími. Zaviedol procesy za velezrady a mnohí ho označovali za blázna. V roku 40 bolo proti nemu zosnované sprisahanie a bol zavraždený príslušníkmi prétoriánskej gardy.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Caligula
1229 – cisár Friedrich II. sa sám nechal korunovať za jeruzalemského kráľa počas piatej križiackej výpravy, čím chcel manifestovať svoju nezávislosť od pápeža. Fridrich II., zvaný Roger z rodu Hohenstaufovcov bol sicílsky kráľ od roku 1198, od roku 1212 nemecký kráľ a od roku 1220 cisár Svätej rímskej ríše. Roku 1212 vydal Zlatú bulu sicílsku, bol účastníkom piatej križiackej výpravy (korunovaný za jeruzalemského kráľa). Od Al-Kamila získal v roku 1229 Jeruzalemské kráľovstvo, ktoré prenechal svojmu synovi, Konrádovi IV. Bol vysoko vzdelaný a ovládal niekoľko jazykov okrem nemčiny aj latinčinu, taliančinu, francúzštinu a gréčtinu.
http://historyweb.dennikn.sk/…zalem-1-cast
http://historyweb.dennikn.sk/…zalem-2-cast
1314 – v Paríži boli upálení predstavitelia Rádu templárov. Medzi nimi bol upálený (niektoré zdroje uvádzajú ako deň úmrtia 19. marec) oficiálne posledný veľmajster Rádu templárskych rytierov Jacques de Molay. Bol obvinený z kacírstva, čarodejníctva. Najprv bol odsúdený na doživotie, ale na príkaz francúzskeho kráľa Filipa IV. bol upálený. Legenda o jeho živote hovorí aj o tom, že tesne pred svojou smrťou preklial kráľa a pápeža a predpovedal im, že do roka sa budú zodpovedať pred Božím súdom. Do roka naozaj zomreli.
https://sk.m.wikipedia.org/…mpl%C3%A1rov
1321 – zomrel na trenčianskom hrade Matúš Čák Trenčiansky, uhorský šľachtic a vojvodca. V súdobých reáliách bol najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného Slovenska. Prezývali ho aj pán Váhu a Tatier.
https://sk.m.wikipedia.org/…%C4%8Diansky
1438 – Albrecht II. Habsburský sa stal rímskym kráľom. Albrecht II. (V.) Habsburský bol rakúsky vojvoda (ako Albrecht V. od r. 1404), uhorský (od r. 1437), český a chorvátsky kráľ (od r. 1438), rímsky kráľ (ako Albrecht II. zvolený 18. marca 1438), syn rakúskeho vojvodu Albrechta IV. a Johanny Žofie Bavorsko-Straubingskej. Už vo veku šiestich rokov stratil otca a tak už od útleho detstva vyrastal na osobnosť samostatnú a cieľavedomú, s pevnou vôľou i odhodlaním. V roku 1411 bol rímskym kráľom Žigmundom Luxemburským prehlásený dospelým a po rokoch, kedy boli krajiny spravované regentskou vládou, stal sa samostatným vládcom nad habsburskými dŕžavami. V tridsiatych rokoch 15. storočia Albrechtova kariéra nabrala prudký vzostup. Cisár Žigmund Luxemburský, ktorý sám nemal mužského potomka, videl v Albrechtovi svojho nástupcu, predurčeného k vláde nielen v rakúskych krajinách, ale i v českom a uhorskom kráľovstve. Súčasne chcel svojho zaťa presadiť na rímsky trón. Albrecht, ktorý sa sám aktívne zapojil do európskej politiky, získal medzi katolíckymi panovníkmi veľké uznanie najmä svojím neústupným protihusitským postojom. Albrechtovi II. sa tak podarilo, hoci iba nakrátko, ovládnuť obrovské územia od horného po dolný tok Dunaja. Dočasné zjednotenie rakúskych krajín a území českej a uhorskej koruny pod vládou Albrechta II. sa stalo predobrazom neskoršej podunajskej monarchie.
https://cs.wikipedia.org/…sbursk%C3%BD
1496 – sa narodila Mária Tudorová, anglická princezná a francúzska kráľovná ako manželka Ľudovíta XII. Mária Tudorová bola mladšia sestra anglického kráľa Henricha VIII.
1584 – zomrel prvý ruský cár Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov známejší pod menom Ivan IV. Hrozný, ktorý sa smutne preslávil aj tým, že v hádke zabil vlastného syna
https://sk.m.wikipedia.org/…_Hrozn%C3%BD
1785 – uhorský panovník Jozef II. zmenil územno-správne členenie Uhorska, ktoré rozdelil na 10 krajov (dištriktov) na čele s osobitnými splnomocnencami
1804 – Napoleon Bonaparte sa vyhlásil za francúzskeho cisára
1848 – uhorský snem prijal najdôležitejšie z marcových zákonov: zákon o zrušení poddanstva, zákon o zrušení urbárskych povinností roľníctva, o zrušení panskej súdnej stolice, či cirkevného desiatku atď.
1850 – Henry Wells & William Fargo založili American Express
1872 – do prevádzky bola odovzdaná Košicko-bohumínska železnica
1913 – obeťou atentátu sa stal grécky kráľ Juraj I. Atentátnikom bol duševne chorý Alexander Schinas, ktorý neskôr v cele spáchal samovraždu. Nástupcom Juraja I. sa stal jeho najstarší syn Konštantín.
1921 – Poľsko a sovietske Rusko uzavreli v Rige mier, pričom Poľsku pripadla západná Ukrajina a západné Bielorusko a poľské hranice sa posunuli približne o 300 kilometrov na východ od tzv. Curzonovej línie z roku 1920. Poliaci dostali naspäť knižnice, archívy a ďalšie historické pamiatky.
1959 – Havajské ostrovy sa stali 50. členským štátom únie Spojených štátov amerických
1962 – Francúzsko a Alžírsko podpísali mierovú zmluvu, ktorá ukončila Alžírsku vojnu

Editováno: 18.3.2017 07:36
0 0

19. marca

1238 – zomrel Henrich I., poľský vojvoda
1286 – zomrel Alexander III., škótsky kráľ
1637 – zomrel Peter Pázmaň, maďarský kardinál a štátnik, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský, turčiansky prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ a politik. Významný predstaviteľ protireformácie v Habsburskej monarchii, najmä v Uhorsku. Zohral dôležitú úlohu pri vytváraní maďarského literárneho jazyka. Veľkú časť života strávil na území dnešného Slovenska, kde sa zaslúžil predovšetkým o rozvoj Trnavy (zakladateľ trnavskej univerzity v roku 1635) a Bratislavy, kde je aj pochovaný v Katedrále sv. Martina. 1. júla 1618 v Bratislave korunoval Ferdinanda II. Habsburského.
https://sk.m.wikipedia.org/…%A1zma%C5%88
1682 – francúzsky kráľ Ľudovít XIV. zaznamenal v boji proti pápežskej moci rozhodujúce víťazstvo, pretože generálne zhromaždenie francúzskeho kléru vyhlásilo Galikánsku deklaráciu (Declaratio cleri Gallicani), ktorá sa stala štátnym zákonom a obmedzovala moc pápeža vo Francúzsku
1721 – zomrel Klement XI., pápež. Na prelome rokov 1708 – 1709 vzplanul medzi Klementom XI. a cisárom Jozefom I. posledný ozbrojený konflikt v dejinách pápežstva a cisárstva. Spôsobila ho pápežova podpora protivníkov Rakúska vo vojne o španielske dedičstvo. Konflikt skončil utrechtským mierom v roku 1713 po tom, čo do blízkosti Ríma postúpilo rakúske vojsko. Pápež sa zaviazal nezasahovať do medzinárodných konfliktov. Zomrel 19. marca 1721 v Ríme po 20 rokoch pontifikátu.
1751 – sa narodila Mária Jozefa Habsbursko-lotrinská, dvanáste dieťa a deviata dcéra rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela, rímskonemeckého cisára, Františka I. Lotrinského. Mária Jozefa, ktorú v rodinnom kruhu oslovovali len Jozefa, bola vychovávaná spolu so svojou o rok staršou sestrou Máriou Johanou. Ich vychovávateľkou bola grófka Walpurga Lerchenfeldová. Jej matka, Mária Terézia, ju považovala za nie veľmi peknú a málo talentovanú. Keď mala Mária Jozefa 11 rokov, psychicky ju veľmi zasiahla smrť jej milovanej sestry, Márii Johany, ktorá zomrela na kiahne. Mária Terézia veľmi dbala na správnu výchovu a dobré vzdelanie svojich detí. Dcéry museli študovať najmä cudzí jazyk, ktorým sa hovorilo v krajine, v ktorej mala dcéra po svadbe žiť. Tak ako všetky jej sestry, aj Mária Jozefa sa učila aj francúzsky jazyk, ktorý bol v tom čase najpoužívanejší, a ktorým sa hovorilo aj na rakúskom dvore. Veľký dôraz kládla Mária Terézia aj na náboženstvo. Po smrti Márii Johany zdedila jej snúbenca, a tak ju ako dvanásťročnú zasnúbila matka Mária Terézia s neapolsko-sicílskym kráľom, Ferdinandom I.. O štyri roky sa mala konať svadba. Mária Jozefa však tesne pred svadbou ochorela na kiahne, ktorými sa nakazila od svojej švagrinej, manželky cisára Jozefa II., Izabely Parmskej. 15. októbra 1767 vo veku 16 rokov chorobe podľahla. Jej snúbenca zdedila jej mladšia sestra, Mária Karolína.
https://sk.m.wikipedia.org/…trinsk%C3%A1
1817 – sa narodil Jozef Miloslav Hurban, slovenský spisovateľ, novinár, politik a evanjelický kňaz, prvý predseda Slovenskej národnej rady, organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra. Je po ňom pomenovaná planétka (3730) Hurban.
https://sk.m.wikipedia.org/…oslav_Hurban
1856 – prvé použitie plynových lámp pri osvetlení ulíc Bratislavy
1913 – sa narodil v Rajci sochár a medailér Rudolf Pribiš, predstaviteľ reliéfnej plastiky a jeden z najmladších sochárov skupiny Generácia 1909. Najznámejšie z jeho diel sú: bronzové dvere obradnej siene Pamätníka Sovietskej armády na bratislavskom Slavíne, Pamätník obetiam vojny v Žiline, Žena po kúpeli v Rajeckých Tepliciach alebo plastika Odpočívajúca v parku v Dudinciach či Pamätník osloboditeľov v Starej Turej. Venoval sa medailérskej tvorbe, napríklad pre vysoké školy tvoril rektorské a dekanské insígnie. Je najvýznamnejším predstaviteľom medailérskej tvorby na Slovensku. Tvoril aj monumentálne a komorné sochy. V roku 1936 získal II. cenu Akadémie výtvarných umení na výstave poslucháčov akadémie v Prahe za reliéf Pitva. O rok neskôr získal I. cenu za reliéf „Na pláži“. Za reliérne bronzové dvere na Slavíne získal v roku 1970 titul „Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda“ a o rok neskôr titul Národný umelec.
https://sk.wikipedia.org/…_Pribi%C5%A1
http://www.muzeumkremnica.sk/…olfa-pribisa

Editováno: 19.3.2017 07:25
0 0

20. marca

1393 – zomrel Ján Nepomucký, český kňaz a svätec a jeden z patrónov českej zeme
https://sk.m.wikipedia.org/…pomuck%C3%BD
1413 – zomrel Henrich IV., anglický kráľ a kráľ Francúzska. Ako vnuk Eduarda III. mal pomerne vplyvnú pozíciu už počas vlády Richarda II.
1488 – v Brne vyšlo prvé tlačené vydanie kroniky Jána z Turca (Turóciho kronika), ktorá je jedným z najvýznamnejších prameňov pre dejiny Slovenska a Uhorska
http://slovenske-uhorsko.blogspot.com/…ca-1486.html
1619 – zomrel Matej II., cisár Svätej Rímskej ríše, uhorský a český kráľ, syn cisára Maximiliána II. Habsburského a Márie Španielskej. Starými rodičmi z otcovej strany bol rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ Ferdinand I. a Anna Jagelovská, z matkinej strany rímskonemecký cisár a španielsky kráľ Karol V. Habsburský a Izabela Portugalská. Matej sa narodil ako tretí v poradí zo synov Maximiliána II. Spočiatku sa vzhľadom na to uvažovalo o jeho cirkevnej kariére. Matejov otec vo svojom testamente odkázal celú vládu najstaršiemu synovi Rudolfovi a ostatným synom len skromný ročný dôchodok, s čím sa Matej so svojou silnou politickou ctižiadostivosťou nehodlal zmieriť. Napokon v roku 1593 ho Rudolf vymenoval za miestodržiteľa v Hornom a Dolnom Rakúsku a keď v tom istom roku vypukla tzv. pätnásťročná vojna proti Turkom, bol vymenovaný do funkcie najvyššieho vojenského veliteľa a v máji roku 1598 za regenta v Sedmohradsku. boji proti Turkom zaznamenal úspechy i neúspechy. Kvôli rekatolizácii a vyčíňaniu žoldnierskeho vojska v Uhorsku bol ľud nespokojný, čo využil Štefan Bocskay a pomocou hajdúchov vytlačil cisárske vojská zo Sedmohradska a Slovenska. Spojil sa s Turkami a vpadol na Moravu a do Rakúska. Habsburské impérium sa ocitlo na pokraji priepasti. Cisár Rudolf na jeho záchranu nepodnikol nič. Preto Matej zvolal členov habsburského rodu do Linza na poradu, kde sa uzniesli, že duševne nespôsobilého Rudolfa nahradí on a zároveň sa pokúsi zachrániť celú situáciu mierovými zmluvami so Štefanom Bocskayom i s Turkami. V januári 1608 Matej zvolal do Bratislavy uhorský snem, na ktorom sa zišli i predstavitelia rakúskych a moravských stavov. Otvorene sa postavili proti Rudolfovi a s vojskom tiahli proti nemu. Keďže Rudolf nestihol zozbierať vojsko, kapituloval. 24. júna v Libni podpísali bratia dohodu, podľa ktorej Rudolf odstúpil Matejovi Uhorsko, Moravu a Rakúsko. Po Rudolfovej smrti bol Matej ríšskymi kurfirstami 13. júna 1612 zvolený a 27. júna korunovaný rímskonemeckým cisárom. Matejovi sa podarilo zachrániť súštátie v rukách Habsburgovcov, ale za cenu veľkých konfesijných ústupkov. Súčasne sa po nástupe na trón prejavil ako váhavý a slabý panovník. Všetky protirečenia jeho vlády vyvrcholili udalosťami v Čechách, kde sa na pozadí európskeho súperenia katolíckej ligy a protestantskej únie schyľovalo k veľkým náboženským stretom, ktoré napokon vyústili do tridsaťročnej vojny. Na jej začiatku, 20. marca 1619, Matej vo Viedni zomrel. V posledných rokoch vlády sa sústredil na prijatie svojho bratranca, arcivojvodu Ferdinanda II., štajerského, korutánskeho a kranského vojvodu, za svojho nástupcu vo všetkých krajinách.
https://cs.wikipedia.org/…sbursk%C3%BD
1725 – sa narodil Abdülhamid I., osmanský sultán. Viedol vojnu s Ruskom i Rakúskom, pričom obe skončili prímerím a územnými ziskami jeho protivníkov. Po anexii Krymu v roku 1787 opäť vyhlásil vojnu Rusku, ktorá pokračovala aj počas vlády jeho nástupcu Selima III.
1811 – sa narodil Napoleon II., syn Napoleona Bonaparte a rakúskej arcivojvodkyne Márie Lujzy Habsbursko-lotrinskej, rímsky kráľ. Ako legitímny potomok cisára Napoleona bol jeho následníkom ako cisársky princ. Okrem toho niesol už v kolíske titul „Jeho veličenstvo rímsky kráľ“. O tri roky neskôr ríša jeho otca padla. Napoleon sa chcel vzdať trónu v prospech svojho syna, spojenecké sily mu však túto možnosť, na naliehanie ruského cára Alexandra I., zamietli. 29. marca 1814 malý princ v sprievode svojej matky, cisárovnej Márie Lujzy, opustil palác Tuileries. Ich prvá zastávka bol zámok Rambouillet, a potom v obavách pred postupujúcimi nepriateľskými vojskami pokračovali k zámku Blois. 13. apríla Mária Lujza a trojročný princ boli späť v Rambouillet. Stretli sa tam s otcom cisárovnej, rakúskym cisárom Františkom II. Dňa 23. apríla, v sprievode rakúskeho pluku, matka a syn opustili Rambouillet vo Francúzsku a boli presunutí do exilu v cisárskej Viedni. Orlík v tom čase už žil vo Viedni a všemožnými spôsobmi sa z neho snažili spraviť pravého Rakúšana. Oslovovali ho „Franz“ (podľa vzoru starého otca cisára Františka II). Neskôr v roku 1818 mu bol udelený titul vojvodu zákupskeho. Na celom cisárskom dvore mu bola najbližšie mladá princezná Žofia Bavorská (matka neskoršieho cisára Františka Jozefa). Zvyšok dvora si ho viac menej držal od tela, ako nepríjemné dedičstvo. Celý život prežil skôr osamote, ktorú mu podľa možnosti zmierňoval jeho jediný priateľ, poručík Prokesch von Osten. Rímsky kráľ, francúzsky cisársky princ, rakúsky arcivojvoda, vojvoda z Reichstadtu zomrel v mladom veku na tuberkulózu v zámku Schönbrunn vo Viedni dňa 22. júla 1832.
https://www.sme.sk/…ch-otca.html
1848 – abdikoval bavorský kráľ Ľudovít I.
1894 – zomrel Lajos Kossuth, maďarský politik, spisovateľ a revolucionár a bojovník za nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie v rokoch 1848–1849. V roku 1849 bol predsedom uhorskej vlády
https://sk.m.wikipedia.org/…ajos_Kossuth
1899 – zomrel vo Viedni geológ, paleontológ, absolvent banskoštiavnickej akadémie, vedúci zostavenia prvej geologickej mapy Rakúsko-Uhorska, tvorca geologických máp okolia Trenčína, Piešťan, Nitry a Topoľčianok František Hauer

Editováno: 20.3.2017 08:08
0 0

21. marca

1324 – zomrela Mária Luxemburská, francúzska kráľovná ako manželka Karola IV. Dcéra rímsko-nemeckého cisára Henricha VII. a Margaréty Brabantskej. Dňa 21. septembra 1322 sa stala druhou manželkou Karola IV. Francúzskeho. Týmto manželstvom sa malo posilniť postavenie Francúzska smerom na východ. V marci 1324 mala nehodu so svojim kočom a bola vážne zranená. V tom čase čakala dieťa, ktoré sa narodilo predčasne a žilo iba niekoľko hodín. Mária zomrela ani nie 20-ročná 26. marca 1324 a pochovali ju v dominikánskom kostole v Montagris.
1413 – Henrich V. sa stal anglickým kráľom. Narodil sa ako najstarší syn Henricha IV. Bol vzdelaný a zručný vo všetkých vtedajších športoch. Okrem iného bol aj dobrým muzikantom. Na trón zasadol roku 1413. Už vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch bol považovaný za zdatného bojovníka. Osvedčil sa v dlhej kampani proti Walesu. Roku 1415 obrátil svoju pozornosť na Francúzsko a obsadil Harfleur. Jeho vojenská misia na území Francúzska vyvrcholila slávnou bitkou o Agincourt, kde Henrich porazil veľkú presilu francúzskeho vojska a takmer vyhladil francúzsku šľachtu. Tá prišla po fatálnej strategickej chybe o vyše 5000 mužov modrej krvi a ďalších 1000 z nich bolo zajatých. Roku 1417 sa opäť vrátil do Francúzska, kde v troch krátkych kampaniach zdolal Normandiu. Roku 1420 po dohode v Troyes si vzal za manželku dcéru francúzskeho kráľa a de facto sa tým stal virtuálnym vládcom Francúzska. Miesto na francúzskom tróne má patriť jeho synovi. Henrich V. zomrel v roku 1422 na dyzentériu vo Francúzsku, kde sa vrátil kvôli udržaniu si pozície. Rok pred ním tu v boji zomrel jeho brat, gróf z Clarence. Nasledovníkom na tróne sa stal jeho iba 9 mesačný syn Henrich VI., zdediac tak neutešenú situáciu vlády na dvoch podlomených stoličkách.
http://www.zsphorova.sk/…enrich5.html
1871 – Otto von Bismarck bol vymenovaný za kancelára Nemecka. Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Lauenburgu, bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predsedom vlády Pruského kráľovstva (1862 – 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 – 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku železný kancelár (chcel spojiť Nemecko železom i krvou.
https://sk.m.wikipedia.org/…von_Bismarck
1919 – vznikla Maďarská republika rád. Maďarská republika rád (skr. MRR) alebo Maďarská komúna bola dočasný štátny útvar v Maďarsku existujúci od 21. marca do 1. septembra 1919. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a nezdare republiky s prezidentom Károlyim (od 16. novembra 1918) prevzala v Maďarsku 21. marca 1919 moc komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil MRR s proletárskeho vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu. MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť Veľké Maďarsko v pôvodných hraniciach (pred 1. sv. vojnou). Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda Antala Dovcsáka, ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známe ako “červený teror” a výrazne znížil domácu podporu vláde. Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí prerazili slabé maďarské línie 30. júla 1919. Béla Kun, spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol do Rakúska 1. augusta 1919 a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej opozície. Iba málo komunistov (napr. György Lukács, bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof) ďalej tajne podporovali komunistickú stranu. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s Gyula Peidlom, ktorá trvala len niekoľko dní pokiaľ Budapešť 6. augusta 1919 celkom neobsadili Rumuni. Vytvorené mocenské vákuum využili polo-oficiálne oddiely (technicky pod velením Horthyho, ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako “biely teror”. Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených ale aj popravených dokonca bez súdu. Začiatkom novembra sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele národnej armády do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády Miklós Horthy. Situácia bola stabilizovaná a 1. marca 1920 parlament vyhlásil Maďarské kráľovstvo, ktorého regentom sa stal Horthy. Väčšina z odsúdených počas bieleho teroru bola neskôr prepustená do Sovietskeho zväzu v rámci dohody o výmene väzňov medzi Maďarskom a ZSSR v roku 1921 (spolu 415 väzňov). Zmeny hraníc boli následne potvrdené Trianonskou zmluvou, ktorá bola podpísaná 4. júna 1920.
https://sk.m.wikipedia.org/…ika_r%C3%A1d
1928 – Charles Lindbergh bol ocenený Medailou cti za prvý sólový let cez Atlantik
1953 – Antonín Zápotocký bol Národným zhromaždením zvolený za prezidenta ČSR
https://sk.m.wikipedia.org/…potock%C3%BD

Editováno: 21.3.2017 07:06
0 0

22. marca

1459 – sa narodil Maximilián I. Habsburský, rímskonemecký cisár. Maximilián I. Habsburský (* 22. marec 1459, Viedenské Nové Mesto – † 12. január 1519, Wels) bol rakúsky arcivojvoda a burgundský vojvoda (od r. 1477), rímsky kráľ (od r. 1486), rímskonemecký cisár (od r. 1493), syn cisára Fridricha III. a jeho manželky Eleonóry Portugalskej. S menom tohto panovníka je spojené založenie habsburskej svetovej ríše, ktorá pretrvala až do začiatku 20. storočia. Vďaka premyslenej sobášnej politike zaistil dynastii veľmocenské postavenie.
https://sk.m.wikipedia.org/…sbursk%C3%BD
1471 – zomrel Jiří z Poděbrad, český kráľ v rokoch 1458 až 1471. Do kráľovského stavu bol zvolený šľachtou, a bol jediným českým panovníkom, ktorý nepochádzal z panovníckej dynastie, ale z panského stavu domácej šľachty. Po jeho smrti vládli už iba králi z cudzích dynastií.
https://sk.m.wikipedia.org/…od%C4%9Bbrad
1684 – sa narodil (ako deň narodenia sa uvádza aj 24. marec) v Očovej polyhistor, vlastivedný pracovník, stredoškolský pedagóg a rektor evanjelického gymnázia Matej Bel, ktorého hlavným životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko-geografického výskumu Uhorska
1748 – sa narodil v Liptovskej Sielnici publicista, vydavateľ, redaktor a národný buditeľ Samuel Ambrozi, zakladateľ osvietenskej učenej spoločnosti v Banskej Štiavnici a člen Mineralogickej spoločnosti v Jene, ktorý v Banskej Štiavnici založil súkromnú školu pre chlapcov a dievčatá
1797 – sa narodil Viliam I., pruský kráľ a nemecký cisár. Trón zdedil po svojom bezdetnom bratovi Fridrichovi Viliamovi IV. v roku 1861. V roku 1862 menoval do funkcie kancelára Otta von Bismarcka (túto funkciu zastával po zvyšok Viliamovho života). V roku 1866 sa Viliam zúčastnil vojny proti Rakúsku a v rokoch 1870 – 1871 potom vojny proti Francúzsku. Vo francúzskom Versailles je Viliam prehlásený nemeckými panovníkmi v roku 1871 za prvého nemeckého cisára. Po celú dobu vládnutia bol Viliam do istej miery závislý od Bismarcka, ktorého považoval pre Nemeckú ríšu za nenahraditeľného. Na Viliama bolo spáchaných niekoľko neúspešných atentátov. Po jeho smrti sa cisárom stal jeho syn Fridrich III.
https://cs.wikipedia.org/…_Prusk%C3%BD
1945 – v Káhire bola založená Liga arabských štátov

Editováno: 22.3.2017 06:16
0 0

23. marca

1237 – zomrel Ján z Brienne, kráľ jeruzalemský a cisár-regent latinský. Bol aj popredným účastníkom piatej križiackej výpravy.
1429 – sa narodila Margaréta z Anjou, anglická kráľovná ako manželka Henricha VI. Bola dcérou neapolského kráľa Karola II. a Márie, dcéry uhorského kráľa Štefana V. 16. augusta 1290 sa v Corbeil vydala za Karola z Valois, mladšieho syna francúzskeho kráľa Filipa III. Ako veno dostala grófstva Maine a Anjou a počas deväťročného manželstva porodila šesť detí.
https://sk.m.wikipedia.org/…A9ta_z_Anjou
1555 – zomrel Július III., pápež. Ako pápež sa nesprával nijako asketicky, už na začiatku svojho pontifikátu obnovil tradíciu zábav a rímskych karnevalov. V roku 1551 ale prikázal obnoviť rokovanie Tridentského koncilu. Pápežove pokusy vrátiť Anglické kráľovstvo do lona katolíckej cirkvi sa však nepodarili.
1750 – na ceste z Trenčína do Banskej Bystrice zomrel polyhistor, polytechnik, učiteľ, kartograf, zememerač, vojenský odborník a znalec baníctva Samuel Mikovíni
http://www.nbs.sk/…a-mikoviniho
1801 – zomrel Pavol I., ruský cá. Pavol I. Bol aj veľmajstrom Rádu maltézskych rytierov. Bol synom veľkokňažnej Kataríny, (neskoršia cárovná Katarína II.) Jeho otcom bol oficiálne cárovič Peter (neskorší cár Peter III.), ale historici o tom dodnes pochybujú a za skutočného otca je považovaný väčšinou milenec Kataríny, Sergej Saltykov, špekuluje sa i o neskoršom poľskom kráľovi Stanislavovi Poniatowskom. Hneď po narodení bol rodičom odobratý a o jeho výchovu sa starala vládnuca cárovná Alžbeta I. Len čo sa stal panovníkom, začal ihneď rázne robiť reformy. Už v deň svojej korunovácie (6. apríla 1797), len čo získal právo podpisovať zásadné panovnícke výnosy, zmenil zákon Petra I. o následníctve trónu: od tej doby bude mať právo na následníctvo iba prvorodený potomok mužského pohlavia. Žena by sa mohla stať panovníčkou iba vtedy, keby panovnícky rod nemal mužských potomkov. Charakter jeho vlády bol ale čisto absolutistický, cár vydával zákony z vlastnej vôle a trval na ich realizácii v praxi. Pavlove kroky v legislatívnej oblasti svedčia skôr o psychickej labilite a výstrednosti jeho osobnosti. V noci z 11. na 12. marca 1801 bol cár Pavol I. zavraždený sprisahancami vo svojej práve dokončenej rezidencii, v Michajlovskom paláci, postavenom na tom mieste, kde kedysi stál Letný palác Alžbety Petrovny (v ktorom sa cár narodil). O sprisahaní, ktorého sa zúčastnili cárovi nepriatelia, nie sú známe detailné fakty. K jeho vodcom patril generál L. L. Bennigsen, petrohradský vojenský gubernátor P. A. Palen, knieža Platon Zubov (kedysi milenec Pavlovej matky Kataríny Veľkej) a gardoví dôstojníci. Pod rúškom noci prenikli do paláca z dvoch strán, vyrazili dvere a vtrhli do cárovej spálne. Pavol I. bol pri jeho internácii pravdepodobne zadusený vankúšom. O prípravách atentátu sa krátko pred realizáciou dozvedel aj cárovič Alexander Pavlovič, ktorý v slzách žiadal, aby bol život jeho otca ušetrený. V ranných hodinách 12. marca 1801 bol Alexander prehlásený za nového cára ako Alexander I.
https://cs.wikipedia.org/…._Rusk%C3%BD
1933 – nemecký parlament Reichstag schválil zákon dávajúci Adolfovi Hitlerovi diktátorské právomoci

Editováno: 23.3.2017 07:20
0 0

24. marca

1455 – zomrel Mikuláš V., pápež, ktorý v roku 1448 založil Vatikánsku knižnicu. Pápežská kancelária v tejto dobe začala písať všetky brevia a ďalšie písomnosti humanistickou polokurzívou (vtedy nazývanou lettera dei brevi) a mala tak veľký vplyv na neskoršom rozšírení tohto typu písma.
1494 – sa narodil Georgius Agricola, významný nemecký učenec. Je autorom po stovky rokov používanej ťažobnej príručky a často je nazývaný otcom mineralógie.
https://sk.m.wikipedia.org/…ius_Agricola
1603 – zomrela Alžbeta I., anglická kráľovná. Jej vláda bola obdobím rozkvetu umenia, ktoré sa označuje ako takzvaná alžbetínska renesancia. Narodila sa v Greenwichi ako dcéra Henricha VIII. a Anny Boleynovej. Dostalo sa jej vynikajúceho vzdelania. Bola ovplyvnená reformistickými názormi svojich tútorov, ale vo veciach náboženstva sa naučila riadiť vlastným rozumom. Kráľovnou sa stala 17. novembra 1558 ako dvadsaťpäťročná. V predchádzajúcich dvoch obdobiach sa striedali perzekúcie a popravy najskôr katolíkov, potom protestantov. Tento fakt nijako Anglicku neprospel a Alžbeta musela dať dokopy zahraničnú politiku a i vnútroštátne záležitosti. Po jej boku stál jej radca William Cecil. Ten roku 1559 predložil parlamentu Nový zákon o supremácii, ktorý obnovoval panovníkovo cirkevné vodcovstvo a tiež protestantské vyznanie podľa Cranmerovej Knihy modlitieb z roku 1552. Panovník dostal titul „najvyšší správca“ anglickej cirkvi. V roku 1563 bolo schválených 39 článkov Thomasa Cranmera – základ anglikánskej doktríny – zakladajúcich sa na 42 článkoch z roku 1552. Pápež Pius V. Alžbetu v roku 1570 exkomunikoval a tá na to zareagovala odvolaním anglického veľvyslanca z Vatikánu. Reforma anglickej cirkvi sa dovŕšila zákonom o jednote z roku 1571, ktorý ukladal všetkým duchovným v štáte prijať 39 článkov.
http://server.sk/…etkych-cias/
http://www.zsphorova.sk/…lzbeta1.html
1603 – škótsky kráľ Jakub VI. získal tiež anglickú korunu ako Jakub I. Bol prvý z rodu Stuartovcov na anglickom tróne. Ním založená personálna únia medzi vymenovanými krajinami nakoniec vyústila v roku 1707 do vzniku Spojeného kráľovstva. Škótskym kráľom sa Jakub (VI.) stal už ako jednoročný v roku 1567, keď jeho matka abdikáciou v jeho prospech ustúpila kalvinistickým šľachticom. V roku 1586 uzavrel spojeneckú zmluvu s Alžbetou I., ktorá väznila jeho matku od roku 1568, a neprotestoval ani proti matkinej poprave. Anglickým kráľom sa stal po smrti Alžbety I. v roku 1603 (vyššie).
https://cs.wikipedia.org/…ub_I._Stuart
1684 – sa narodil Matej Bel, uhorský polyhistor, encyklopedista, filozof a pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Zdroje ho označujú buď ako slovenskú alebo ako slovensko-maďarskú, alebo ako uhorskú osobnosť. Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už prekonal aj osvietencov.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Matej_Bel
1751 – zomrel Ján Pálfi, uhorský šľachtic a vojvodca, palatín, chorvátsky bán a krajinský sudca. Ako osemnásťročný vstúpil do cisárskej armády. V roku 1686 bol za statočnosť pri oslobodzovaní Budína vymenovaný za pobočníka hlavného veliteľa cisárskeho vojska vojvodu Karola V. Lotrinského. Po jeho smrti bojoval spoločne s Eugenom Savojským v Taliansku a Uhorsku. V roku 1693 bol povýšený na generála a v roku 1700 na poľného podmaršala. Na začiatku vojny o španielske dedičstvo bojoval proti cisárovým nepriateľom v Bavorsku. Po vypuknutí Rákociho povstania ostal verný cisárovi. V roku 1704 bol vymenovaný za chorvátskeho bána a zástupcu veliteľa protikuruckých vojsk Siegberta Heistera. V roku 1704 bol povýšený na generála jazdectva. V roku 1705 zvrátil útokom do tyla nepriateľa v prospech cisárskych vojsk výsledok bitky pri Budmericiach. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na víťazstve cisárskych vojsk v bitke pri Trenčíne v roku 1708. V roku 1709 bol povýšený na poľného maršala. Po Heisterovom zosadení ho cisár Jozef I. vymenoval za veliteľa habsburských vojsk v Uhorsku. Dňa 1. mája 1711 prijal na Majténskom poli (v dnešnom Rumunsku) kapituláciu posledných 12 000 kuruckých bojovníkov. Po porážke Rákociho povstania sa stal hlavným županom Šarišskej stolice. Vo vojne proti Turkom v rokoch 1716–1718 bol hlavným veliteľom cisárskeho jazdectva. Po uzavretí Požarevackého mieru (21. júla 1718) ho cisár Karol VI. vymenoval za uhorského miestodržiteľa, dedičného hlavného kapitána Bratislavského hradu a župana Bratislavskej stolice. Po nástupe Márie Terézie od roku 1741 zastával post palatína.
http://www.viapalffy.sk/s/9/palffyovci
1785 – sa narodil Ján Hollý, slovenský katolícky farár, spisovateľ a prekladateľ
http://www.osobnosti.sk/…an-holly-999
1818 – v Brne založili Moravské múzeum
1866 – zomrela Mária Amália Neapolsko-sicílska, francúzska kráľovná ako manželka Ľudovíta Filipa. Narodila sa z manželstva neapolsko-sicílskeho kráľa Ferdinanda I. s rakúskou arcivojvodkyňou Máriou Karolínou Habsbursko-lotrinskou. Vyrastala v početnej rodine a bola už dvanástym dieťaťom tohto kráľovského páru. Otec patril ako syn španielskeho kráľa Karola III. k domu Bourbon-Anjou a jeho matkou bola dcéra saského kurfirsta z rodu Wettinovcov Mária Amália. Mária Karolína sa narodila z manželstva cisára Františka I. Štefana s kráľovnou Mariou Teréziou. 25. novembra 1809 sa v Palerme vydala za orleánskeho vojvodu Ľudovíta Filipa, ktorý sa po zosadení Karola X. v roku 1830 stal posledným francúzskym kráľom. Po februárovej revolúcii v roku 1848 utiekli do exilu a žili v Anglicku pod menom gróf a grófka de Neuilly.
https://sk.m.wikipedia.org/…ic%C3%ADlska
1923 – Grécko sa stalo republikou

Editováno: 24.3.2017 06:51
0 0

25. marca

708 – bol zvolený pápež Konštantín ako 88. v poradí
https://sk.m.wikipedia.org/…3%A1pe%C5%BE)
1189 – zomrel Bedřich (Fridrich), české knieža z rodu Přemyslovcov, najstarší syn Vladislava II. a Gertrúdy Babenberskej. V r. 1160 sa stal olomouckým údelníkom a v r. 1162 bol spolu so strýkom Děpoltom veliteľom vojsk v bitke pri Miláne. Jeho otec, v snahe zaistiť mu nástupníctvo na kniežacom stolci, v roku 1172 sa vzdal titulu českého kniežaťa a Bedřicha menoval svojím nástupcom. Urobil tak však bez domácej voľby i bez súhlasu rímskeho kráľa. Synovia Soběslava I. Soběslav, Oldřich a Václav mali podľa starešníckeho princípu väčšie právo na kniežací stolec. Využili toho v roku 1173 na ríšskom sneme v Hermsdorfe. Dosiahli, aby bol Bedřich zbavený vlády. Po pobyte na cisárskom dvore odišiel do vyhnanstva. Neskôr sa postavil na stranu rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu pri jeho jednaniach s pápežom Alexandrom III. v Benátkach v r. 1177. V roku 1178 využil pre Soběslava II. nepriaznivú situáciu (stratil podporu cisára Fridricha I. Barbarossu) a sám získal od cisára Čechy ako léno. Svoje postavenie bol nútený si pred Soběslavom uhájiť v bitke pri Bojisku 21.1.1179, v ktorej Soběslav utrpel porážku. Beřich získal stolec, ale čoskoro sa ukázal ako veľmi nechopný panovník. Bedřich mal za manželku dcéru uhorského kráľa Gejzu II. Alžbetu, s ktorou mal šesť detí a ktorá krajinu riadila viac než on sám. Nedokázal si na svoju stranu získať ani predstaviteľov cirkvi. Zreteľne sa to prejavilo pri voľbe nového pražského biskupa v januári 1179, kedy ako kandidáta na dlhší čas uprázdnený biskupský stolec predstavila kňažná Alžbeta svojho favorita, kaplána Valentína (Vališa). Všeobecná nespokojnosť s Bedřichovou vládou prepukla v lete 1182 do otvoreného boja. Bedřich bol zbavený trónu a vyhnaný z krajiny. Jeho miesto zaujal Konrád II. Oto. Bedřich utiekol na cisársky dvor. Cisár Fridrich I. Barbarossa v snahe upokojiť situáciu previedol zásadné zmeny v postavení českého štátu. Rozdelil ho na dve samostatné kniežatstvá, české a moravské, pričom Morava bola priamo podriadená cisárstvu. Čechy dostal Bedřich a Moravu Konrád. Rozdelenie však netrvalo dlho. Bedřich v roku 1185 v bitke pri Lodeniciach porazil Konráda a krajinu opäť zjednotil. Podľa zmluvy uzavretej v Kníne sa Konrád stal moravským údelným kniežaťom. V r. 1186 sa začali spory Bedřicha s bratrancom, pražským biskupom Jindřichom Břetislavom. V r. 1187 dosiahla kríza Bedřichovej vlády, ale i českého štátu vrchol, keď sa Jindřich Břetislav stal ríšskym kniežaťom a jeho majetky sa tak dostali pod bezprostrednú právomoc ríše. Bedřich však napriek všetkým stratám stál verne po boku Fridricha I. Barbarossu a v r. 1188 plánoval pod jeho vedením zúčastniť sa krížovej výpravy. Zámer mu však prekazila smrť. Po smrti bol pochovaný vo svätovítskej katedrále. Na základe predchádzajúcich zmlúv sa jeho nástupcom stal Konrád Oto.
https://sk.m.wikipedia.org/…_(%C4%8Cechy)
1223 – zomrel Alfonz II., portugalský kráľ
1297 – sa narodil Arnošt z Pardubíc, český rímskokatolícky kňaz, prvý pražský arcibiskup. Jeho otec pôsobil v kráľovských službách Jána Luxemburského ako purkgróf v Kladsku. Počas pobytu v Taliansku sa zoznámil s neskorším českým kráľom Karolom IV. Luxemburským. Jeho vzostup na post najvyššieho duchovného predstaviteľa českého štátu začal začiatkom roka 1343. 5. januára 1343 zomrel pražský biskup Ján IV. z Dražíc a na jeho miesto pápež Klement VI. vymenoval 3. marca dekana svätovítskej kapituly v Prahe Arnošta z Pardubíc. Jeho voľba 28. pražským biskupom bola mimoriadne šťastným činom. Od toho času sa stal jedným z najvlyvnejších a najvýznamnejších politických radcov a osobným priateľom Karola IV. Jeho prezieravej taktike a diplomatickému talentu mohol cisár a český kráľ vďačiť za mnoho svojich politických úspechov. Vďaka tomu sa tešil veľkej Karolovej priazni a dôvere (v r. 1354 ho kráľ dokonca menoval správcom kráľovstva počas svojej neprítomnosti). Vrchol Arnoštovej cirkevnej kariéry prišiel o rok neskôr. 30. apríla 1344 pápež Klement VI. svojou bulou Ex superne providentia maiestatis vyňal pražské biskupstvo z podriadenosti mohučského arcibiskupstva, Prahu povýšil na cirkevnú metropolu a pražské biskupstvo na arcibiskupstvo. Arnošt z Pardubíc sa stal súčasne jeho prvým arcibiskupom. Ďalšou bulou Romanus Pontifex vydanou 5. mája 1344 ustanovil pražskému arcibiskupovi právo pomazať a korunovať českých panovníkov. Zavŕšením právnych krokov k vytvoreniu samostatnej českej cirkevnej provincie bolo vydanie pápežskej buly 24. august 1344, ktorou bolo novému arcibiskupovi udelené pallium. Jeho slávnostné prevzatie a uvedenie do úradu sa konalo 21. novembra 1344 za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a jeho synov Karola a Jána Henricha. Po svojej intronizácii Arnošt z Pardubíc vysvätil litomyšlského biskupa Jána. K jeho veľkým zásluhám patrí založenie pražskej univerzity v roku 1348. Po jej zriadení sa stal jej prvým kancelárom.
Arnošt z Pardubíc bol osobne veľmi kultivovaný a vzdelaný človek. Bol známy ako príkladný kňaz, zbožný, bezúhonný a skromný muž. Veľmi dbal o pozdvihnutie cirkevného života v Čechách. Jeho zásluhou bolo založených viacero kostolov (v Prahe kostol Panny Márie Snežnej), kláštorov (v Jaroměři, Sadskej, Rokycanoch), ale i charitatívnych zariadení (nemocnice v Příbrami, Českom Brode). Jeho aktivity obsiahli i také oblasti ako zakladanie rybníkov či ovocných sadov.
https://sk.m.wikipedia.org/…ardub%C3%ADc
1306 – Robert Bruce sa stal škótskym kráľom. Škótsku nezávislosť poistil víťazstvom v bitke pri Bannockburne v roku 1314.

0 0

25. marca

708 – bol zvolený pápež Konštantín ako 88. v poradí
1189 – zomrel Bedřich (Fridrich), české knieža z rodu Přemyslovcov, najstarší syn Vladislava II. a Gertrúdy Babenberskej. V r. 1160 sa stal olomouckým údelníkom a v r. 1162 bol spolu so strýkom Děpoltom veliteľom vojsk v bitke pri Miláne. Jeho otec, v snahe zaistiť mu nástupníctvo na kniežacom stolci, v roku 1172 sa vzdal titulu českého kniežaťa a Bedřicha menoval svojím nástupcom. Urobil tak však bez domácej voľby i bez súhlasu rímskeho kráľa. Synovia Soběslava I. Soběslav, Oldřich a Václav mali podľa starešníckeho princípu väčšie právo na kniežací stolec. Využili toho v roku 1173 na ríšskom sneme v Hermsdorfe. Dosiahli, aby bol Bedřich zbavený vlády. Po pobyte na cisárskom dvore odišiel do vyhnanstva. Neskôr sa postavil na stranu rímskeho cisára Fridricha I. Barbarossu pri jeho jednaniach s pápežom Alexandrom III. v Benátkach v r. 1177. V roku 1178 využil pre Soběslava II. nepriaznivú situáciu (stratil podporu cisára Fridricha I. Barbarossu) a sám získal od cisára Čechy ako léno. Svoje postavenie bol nútený si pred Soběslavom uhájiť v bitke pri Bojisku 21.1.1179, v ktorej Soběslav utrpel porážku. Beřich získal stolec, ale čoskoro sa ukázal ako veľmi nechopný panovník. Bedřich mal za manželku dcéru uhorského kráľa Gejzu II. Alžbetu, s ktorou mal šesť detí a ktorá krajinu riadila viac než on sám. Nedokázal si na svoju stranu získať ani predstaviteľov cirkvi. Zreteľne sa to prejavilo pri voľbe nového pražského biskupa v januári 1179, kedy ako kandidáta na dlhší čas uprázdnený biskupský stolec predstavila kňažná Alžbeta svojho favorita, kaplána Valentína (Vališa). Všeobecná nespokojnosť s Bedřichovou vládou prepukla v lete 1182 do otvoreného boja. Bedřich bol zbavený trónu a vyhnaný z krajiny. Jeho miesto zaujal Konrád II. Oto. Bedřich utiekol na cisársky dvor. Cisár Fridrich I. Barbarossa v snahe upokojiť situáciu previedol zásadné zmeny v postavení českého štátu. Rozdelil ho na dve samostatné kniežatstvá, české a moravské, pričom Morava bola priamo podriadená cisárstvu. Čechy dostal Bedřich a Moravu Konrád. Rozdelenie však netrvalo dlho. Bedřich v roku 1185 v bitke pri Lodeniciach porazil Konráda a krajinu opäť zjednotil. Podľa zmluvy uzavretej v Kníne sa Konrád stal moravským údelným kniežaťom. V r. 1186 sa začali spory Bedřicha s bratrancom, pražským biskupom Jindřichom Břetislavom. V r. 1187 dosiahla kríza Bedřichovej vlády, ale i českého štátu vrchol, keď sa Jindřich Břetislav stal ríšskym kniežaťom a jeho majetky sa tak dostali pod bezprostrednú právomoc ríše. Bedřich však napriek všetkým stratám stál verne po boku Fridricha I. Barbarossu a v r. 1188 plánoval pod jeho vedením zúčastniť sa krížovej výpravy. Zámer mu však prekazila smrť. Po smrti bol pochovaný vo svätovítskej katedrále. Na základe predchádzajúcich zmlúv sa jeho nástupcom stal Konrád Oto.
http://forum.valka.cz/…1735/Bedrich
1223 – zomrel Alfonz II., portugalský kráľ
1297 – sa narodil Arnošt z Pardubíc, český rímskokatolícky kňaz, prvý pražský arcibiskup. Jeho otec pôsobil v kráľovských službách Jána Luxemburského ako purkgróf v Kladsku. Počas pobytu v Taliansku sa zoznámil s neskorším českým kráľom Karolom IV. Luxemburským. Jeho vzostup na post najvyššieho duchovného predstaviteľa českého štátu začal začiatkom roka 1343. 5. januára 1343 zomrel pražský biskup Ján IV. z Dražíc a na jeho miesto pápež Klement VI. vymenoval 3. marca dekana svätovítskej kapituly v Prahe Arnošta z Pardubíc. Jeho voľba 28. pražským biskupom bola mimoriadne šťastným činom. Od toho času sa stal jedným z najvlyvnejších a najvýznamnejších politických radcov a osobným priateľom Karola IV. Jeho prezieravej taktike a diplomatickému talentu mohol cisár a český kráľ vďačiť za mnoho svojich politických úspechov. Vďaka tomu sa tešil veľkej Karolovej priazni a dôvere (v r. 1354 ho kráľ dokonca menoval správcom kráľovstva počas svojej neprítomnosti). Vrchol Arnoštovej cirkevnej kariéry prišiel o rok neskôr. 30. apríla 1344 pápež Klement VI. svojou bulou Ex superne providentia maiestatis vyňal pražské biskupstvo z podriadenosti mohučského arcibiskupstva, Prahu povýšil na cirkevnú metropolu a pražské biskupstvo na arcibiskupstvo. Arnošt z Pardubíc sa stal súčasne jeho prvým arcibiskupom. Ďalšou bulou Romanus Pontifex vydanou 5. mája 1344 ustanovil pražskému arcibiskupovi právo pomazať a korunovať českých panovníkov. Zavŕšením právnych krokov k vytvoreniu samostatnej českej cirkevnej provincie bolo vydanie pápežskej buly 24. august 1344, ktorou bolo novému arcibiskupovi udelené pallium. Jeho slávnostné prevzatie a uvedenie do úradu sa konalo 21. novembra 1344 za prítomnosti kráľa Jána Luxemburského a jeho synov Karola a Jána Henricha. Po svojej intronizácii Arnošt z Pardubíc vysvätil litomyšlského biskupa Jána. K jeho veľkým zásluhám patrí založenie pražskej univerzity v roku 1348. Po jej zriadení sa stal jej prvým kancelárom.
Arnošt z Pardubíc bol osobne veľmi kultivovaný a vzdelaný človek. Bol známy ako príkladný kňaz, zbožný, bezúhonný a skromný muž. Veľmi dbal o pozdvihnutie cirkevného života v Čechách. Jeho zásluhou bolo založených viacero kostolov (v Prahe kostol Panny Márie Snežnej), kláštorov (v Jaroměři, Sadskej, Rokycanoch), ale i charitatívnych zariadení (nemocnice v Příbrami, Českom Brode). Jeho aktivity obsiahli i také oblasti ako zakladanie rybníkov či ovocných sadov.
https://sk.m.wikipedia.org/…ardub%C3%ADc
1306 – Robert Bruce sa stal škótskym kráľom. Škótsku nezávislosť poistil víťazstvom v bitke pri Bannockburne v roku 1314.
1420 – husitské vojsko porazilo pod vedením Jana Žižku pri Sudoměři križiacke vojsko
1613 – uhorská korunovácia Anny Tirolskej, manželky Mateja II. Habsburského. Anna Tirolská bola rakúska arcivojvodkyňa, rímskonemecká cisárovná (od r. 1612), uhorská (od r. 1613) a česká kráľovná (od r. 1616), dcéra arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského a jeho druhej manželky Anny Kataríny Mantovskej. Jej rodičia boli nepriamymi príbuznými, keď jej matka pochádzala z vedľajšej, tirolskej línie rodu Habsburgovcov. Dňa 4. decembra 1611 sa vydala za svojho bratranca, starnúceho a dosiaľ slobodného i bezdetného Mateja, ktorý práve v tej dobe vystriedal na čele monarchie svojho brata Rudolfa II. Tri dni po Matejovej cisárskej korunovácii, ktorá sa konala 27. júna 1612, podstúpila tento obrad vo Frankfurte nad Mohanom i ona. 25. marca 1613 bola korunovaná svätoštefanskou korunou uhorských kráľov a o tri roky neskôr, 29. februára 1616, sa konala jej pražská korunovácia. Anna bola zbožnou a vrúcnou katolíčkou a podporovala politické snahy svojho manžela. Ťažko sa zmierovala so skutočnosťou, že jej manželstvo ostáva bezdetné. Zomrela vo veku 33 rokov, jej 62-ročný manžel ju prežil o tri mesiace.
Pred smrťou táto veľká priaznivkyňa kapucínskeho rádu založila vo Viedni kapucínsky kláštor s kryptou. Tam boli po dokončení stavebných prác v roku 1633 uložené jej ostatky spolu s telom jej manžela. Vzniklo tak oficiálne rodové pohrebisko Habsburgovcov (kapucínska krypta, „Kaisergruft“), do ktorého sú telesné pozostatky príslušníkov rodu ukladané až do súčasnosti.
https://sk.m.wikipedia.org/…irolsk%C3%A1
https://sk.m.wikipedia.org/…Dnska_krypta
1677 – zomrel Václav Hollar, český maliar a ryte. Jedna z najväčších zbierok Hollarových prác je v Národnej galérií v Prahe. Významnú zbierku jeho prác má aj kráľovná Alžbeta II.
https://sk.m.wikipedia.org/…1clav_Hollar
1782 – sa narodila Karolína Bonapartová, sestra Napoleona Bonaparte a neapolská kráľovná
https://sk.m.wikipedia.org/…partov%C3%A1
1918 – bola vyhlásená Bieloruská ľudová republika
1927 – v Ríme bol v Bazilike sv. Klimenta vysvätený na biskupa Pavol Peter Gojdič. Blahoslavený Pavol Peter Gojdič, bol gréckokatolícky biskup a mučeník rusínskeho pôvodu. Keď sa po roku 1948 KSČ podujala podľa vzoru ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý a internovaný a súčasne bola administratívne zrušená aj gréckokatolícka cirkev Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681. 29. októbra 1968 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do Prešova, a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. Na príkaz štátnych a straníckych orgánov ich v novembri premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásený za blahoslaveného. Pri príležitosti 7. výročia vzniku Slovenskej republiky bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam. V roku 2007 mu Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých pri pamätníku Jad va-Šem udelila čestný titul Spravodlivý medzi národmi.
https://sk.m.wikipedia.org/…_Gojdi%C4%8D

Editováno: 25.3.2017 07:50
0 0

26. marca

1026 – pápež Ján XIX. korunoval Konráda II. za cisára Svätej ríše rímskej. Pochádzal z južnej oblasti Nemecka, Franska, a narodil sa ako syn grófa Henricha zo Speyeru a Adely Alsaskej. Jeho manželka Gizela Švábska s ním bola v príbuzenskom pomere a sobáš bol podľa kánonického práva spochybniteľný, napriek tomu v ňom Konrád vytrval, hoci bol zámienkou k jeho dočasnému exilu v období Konrádových sporov s cisárom Henrichom II. Po vymretí otonskej dynastie bol ako najbližší príbuzný po praslici zvolený za rímskeho kráľa a korunovaný 8. septembra 1024 v Mainzi. O dva roky neskôr bol v Miláne korunovaný za talianskeho kráľa a na Veľkú noc 1027 ho pápež Ján XIX. korunoval za cisára. V bojoch proti Poľsku donútil Konrád svojho protivníka Meška II. vzdať sa v roku 1028 pôvodne ríšskych území dobytých v minulosti Boleslavom Chrabrým. Roku 1032 sa na základe závetu kráľa Rudolfa III. Burgundského stal jeho dedičom a o dva roky neskôr ovládol burgundské územie za Rýnom. Tento priestor sa stal základňou pre prenikanie do Talianska, ktoré sa Konrád pokúsil potvrdiť vymenovaním nemeckých biskupov na posty v Taliansku, aj bojom s lombardskými mestami, ale nakoniec bol porazený a neuspel. Dal postaviť baziliku v Speyeri, jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na území Nemecka, ako miesto svojho posledného odpočinku. V ríši uznal dedičné práva lénikov a položil tak základ k vytvoreniu silnej nemeckej šľachty. Podarilo sa mu tým získať medzi lénikmi podporu, ale dlhodobo spôsobil oslabenie cisárstva a dal podnet k budúcemu rozdrobeniu ríše.
https://cs.wikipedia.org/…%A1lsk%C3%BD
1662 – sa narodila Mária Lujza Orleánska, španielska kráľovná, ako prvá manželka španielskeho kráľa Karola II. v rokoch 1679 až 1689. Z otcovej strany bola neterou francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a vnučkou ďalšieho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII.
https://sk.m.wikipedia.org/…le%C3%A1nska
1804 – zomrel vo Viedni Wolfgang von Kempelen, polyhistor, vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista, konštruktér šachového automatu, prvého písacieho stroja pre slepcov, hovoriaceho stroja, staviteľ čerpadla vody pre Bratislavský hrad, autor návrhu nového pontónového mosta pre Bratislavu a tvorca vodných fontán
http://www.nbs.sk/…ia-kempelena
1870 – zomrel v Těšíne (Poľsko) politik, jazykovedec, básnik, publicista, evanjelický vikár, ideológ a organizátor slovenského národného hnutia Michal Miloslav Hodža, účastník revolúcie 1848–49 a spolu so Štúrom a Hurbanom člen veľkej trojice zavŕšiteľov historického procesu slovenského národného obrodenia
http://www.nbs.sk/…-minca-200sk
1911 – zomrel Imrich Bende, banskobystrický a nitriansky biskup. V roku 1886 bol vymenovaný za biskupa banskobystrickej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 24. apríla 1887 z rúk uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa kardinála Jána Simora. Počas svojho pôsobenia v rámci kanonických vizitácií farností navštívil aj všetky diecézne školy. Podporoval Jozefa Murgaša pri jeho štúdiu na Maliarskej akadémii v Mníchove. 19. januára 1893 bol menovaný za nitrianskeho biskupa. V Nitre podporoval výstavbu dievčenskej meštianskej školy. V roku 1901 získal titul rímskeho grófa a v roku 1904 sa stal vnútorným tajným radcom. 15. apríla 1910 z dôvodu svojho veku a zdravotného stavu sa vzdal svojich výkonných právomocí v prospech svojho pomocného biskupa Viliama Batthyányho. Bol nositeľom veľkokríža Radu Františka Jozefa.
https://sk.m.wikipedia.org/…Imrich_Bende
1927 – do peňažného obehu bola vydaná nová 20-korunová bankovka, ktorá vyvolala pobúrenie zo strany Slovákov. Na averze bankovky bol portrét zavraždeného ministra financií Aloisa Rašína, na reverze bol zobrazený generál Milan Rastislav Štefánik. Na bankovke boli nápisy v jazykoch všetkých menšín žijúcich v ČSR, iba nápis v slovenčine chýbal. Po sťažnostiach a protestoch bankovky z obehu stiahli.

0 0

27. marca

972 – sa narodil Róbert II., francúzsky kráľ. Bol jediným synom Huga Kapeta a Adelaidy z Poitiers, mal štyri sestry. Bol vzdelaným panovníkom, presláveným dobročinnosťou. Jeho učiteľom bol reimský biskup Gerbert z Aurillacu, ktorý sa stal neskôr aj dobrým priateľom nemeckého cisára Otta III. a pápeža.
http://www.zsphorova.sk/…robert2.html
1000 – pápež Silvester II. korunoval Štefana I. za prvého uhorského kráľa
http://gabrielazavacka.blog.pravda.sk/…horsky-kral/
1357 – za účasti cisára a českého kráľa Karola IV. bol slávnostne otvorený hrad Karlštejn
1378 – zomrel Gregor XI., pápež. Bol posledným pápežom pred veľkou schizmou a tiež posledným pápežom francúzskeho pôvodu, ak nepočítame vzdoropápežov).
1482 – zomrela Mária Burgundská, vládnuca burgundská vojvodkyňa. Mária bola jediné dieťa a dedička vojvodu Karola Smelého a Izabely Bourbónskej. 19. augusta 1477 sa v Gente vydala za Maximiliána I. Habsburského. Manželstvo bolo veľmi harmonické a svojho času považované za vzor manželského súžitia.
1625 – po smrti svojho otca Jakuba I. sa Karol I. stal kráľom Anglicka, Škótska a Írska.. Po druhej občianskej vojne ktorá vypukla v júli 1648, sa proti nemu začal súdny proces. Ešte nikdy sa nestalo, aby kráľ bol súdený. Proces viedol generál John Cook. Karol bol obvinený z velezrady a iných zločinov. Stále veril v kráľovskú moc danú od boha, preto ho vraj nemôžu súdiť. Odmietal sa aj obhajovať. Súd ho však uznal vinným a odsúdil ho na smrť sťatím. Bol popravený 30. januára 1649. Ľudia si mysleli, že sa bojí, lebo sa triasol, no v skutočnosti to bolo len od zimy. Jeho hlava bola oddelená jedným seknutím.
http://referaty.aktuality.sk/…eferat-30387
1667 – zomrel v Banskej Bystrici krajinský hodnostár František Vešeléni, hlavný kapitán Horného Uhorska, ktorý vynikol ako vojenský veliteľ v boji proti Turkom, Švédom a ich spojencom, pričom začal tajne pripravovať vystúpenie proti Habsburgovcom za zachovanie stavovských práv a slobôd (Vešeléniho sprisahanie).
https://sk.wikipedia.org/…A1el%C3%A9ni
1676 – sa narodil František II. Rákoci, sedmohradské knieža, vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711
https://sk.m.wikipedia.org/…_R%C3%A1koci
1958 – Nikita Chruščov sa stal prvým tajomník ÚV KSSZ v rokoch 1953 – 1964 a predseda rady ministrov ZSSR v rokoch 1958 – 1964
https://sk.m.wikipedia.org/…5%A1%C4%8Dov
1967 – zomrel Jaroslav Heyrovský, český chemik, nositeľ Nobelovej ceny
https://sk.m.wikipedia.org/…yrovsk%C3%BD

Editováno: 27.3.2017 06:17
0 0

28. marca

1478 – v Brne uzavreli splnomocnenci kráľa Mateja a českého kráľa Vladislava prímerie, ktorým sa skončila uhorsko-česká vojna
1592 – sa narodil Jan Amos Komenský, český teológ, filozof, pedagóg,, humanista a spisovateľ. Mal slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště. Vyštudoval teológiu a bol vysvätený za kňaza Jednoty bratskej. Táto cirkev patrila k protestantským cirkvám v Čechách a hlásila sa k husitským tradíciám. Po porážke českých stavov v bitke na Bielej hore sa Komenský musel skrývať pred cisárskymi vojskami. V tom čase mu na mor zomrela manželka i dve deti. Východisko z trpkej situácie hľadal v práci. Vtedy začal pracovať na svojej knihe Labyrint světa a ráj srdce. V roku 1628 opustil Moravu a pustil sa putovať po Európe. Finančne ho pri tom podporovali bohatí mecenáši, ktorí si vážili jeho prácu. Zavádzal úplne nové spôsoby v školskej dochádzke. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo hlúpe, bohaté alebo chudobné. Preslávil sa na svoju dobu revolučnými pojmami „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“. K jeho pamiatke boli u nás vydané už dve pamätné mince, 10 Kčs v roku 1957 a 500 Kčs v roku 1992.
https://sk.m.wikipedia.org/…omensk%C3%BD
1800 – írsky parlament schválil zákon – Act of Union – o zjednotení s Veľkou Britániou
1849 – Frankfurtské Národné zhromaždenie prijalo Frankfurtskú ústavu, v ktorej sa predpokladalo utvorenie Nemeckej ríše bez Rakúska na čele s pruským kráľom Fridrichom Wilhelmom IV. ako cisárom
1854 – Francúzsko vyhlásilo vojnu Rusku. Do tzv. krymskej vojny vstúpili na strane Osmanskej ríše aj Francúzsko a Veľká Británia.
https://sk.wikipedia.org/…%C3%A1_vojna
1874 – zomrel v Lučenci-Vidinej prírodovedec, geológ, mineralóg, verejný činiteľ František Kubíni, zakladajúci člen a predseda Uhorskej geologickej spoločnosti a Uhorskej archeologickej spoločnosti
https://sk.wikipedia.org/…_Kub%C3%ADni
1930 – dve najdôležitejšie turecké mestá premenovali: Konstantinopol na Istanbul a Angoru na Ankaru
1939 – vstupom vojsk generála Franca do Madridu sa skončila španielska občianska vojna

0 0

29. marca

1058 – zomrel Štefan IX., pápež. Štefanom IX. sa uzatvára súpis pápežov nesúcich toto meno. Pochádzal z rodu lotrinských vojvodov a skôr než bol zvolený za pápeža pôsobil ako opát benediktínskeho kláštora Monte Cassino.
1461 – odohrala sa jedna z najkrvavejších bitiek počas anglickej vojny ruží pri Towtone v blízkosti Yorku. Asi 36.000 Yorkovcov porazilo približne 40.000 Lancas­terovcov a zabezpečilo tak trón Eduardovi IV. z rodu Yorkovcov.
1464 – slávnostne korunovali svätoštefanskou korunou v Stoličnom Belehrade Mateja I. Korvína za kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Dobyl aj Dolné Rakúsko a svojím sídlom urobil Viedeň. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti.
https://sk.m.wikipedia.org/…_Korv%C3%ADn
1705 – zomrel v Trnave príslušník starého slovenského šľachtického rodu, rektor tamojšej univerzity, jezuita, prírodovedec, matematik, historik, prvý riaditeľ astronomického observatória Trnavskej univerzity Martin Sentiváni, autor prvého encyklopedického diela
1792 – zomrel Gustáv III., švédsky kráľ
1990 – Federálne zhromaždenie prijalo zákon o zmene názvu Československa, čím sa skončila tzv. pomlčková vojna. Pre Slovensko odsúhlasili názov Česko-slovenská federatívna republika (ČSFR), pre Česko a zahraničie sa mal názov používať bez spojovníka, čo na Slovensku vyvolalo veľkú nevôľu a pristúpilo sa k ďalším rokovaniam. Napokon 20. apríla 1990 bol prijatý ďalší názov Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Editováno: 29.3.2017 05:42
0 0

30. marca

1432 – sa narodil osmanský sultán Mehmed II. (nazývaný tiež Dobyvateľ), ktorý v roku 1453 dobyl Konštantínopol, čím definitívne zanikla Byzantská ríša. Mesto sa premenovalo na Istanbul a stalo sa centrom Osmanskej ríše.
http://encyklopedia.sme.sk/…ej-rise.html
1803 – sa narodil historik a numizmatik, objaviteľ rímskeho nápisu na trenčianskej skale Ľudovít Stárek
http://www.visittrencin.sk/kudovit-starek
1820 – sa narodil v Krupine evanjelický kňaz, aktívny účastník národného života a najvýznamnejší básnik štúrovskej generácie Andrej Sládkovič (vlastným menom Braxatoris). Autor známej básnickej skladby Marína napísanej v štúrovskej slovenčine. K vrcholom jeho tvorby patrí aj rozsiahla epická báseň Detvan. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič aj gymnázium v Banskej Bystrici aj v Krupine. V Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, kino, ulica a park.
https://sk.m.wikipedia.org/…1dkovi%C4%8D
1853 – sa narodil Vincent van Gogh, holandský malia, jedna z najväčších osobností svetového vytvarného umenia. Celkovo, v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou samovraždou. Po smrti sa ale preslávil závratnou rýchlosťou, k čomu mu dopomohla najmä výstava v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po smrti).
https://sk.m.wikipedia.org/…ent_van_Gogh
1867 – Spojené štáty americké kúpili od Ruska za 7,2 milióna dolárov Aljašku
1920 – Dočasné národné zhromaždenie schválilo štátne symboly ČSR. Tvorili ich zástava, malý, stredný a veľký znak.
https://sk.m.wikipedia.org/…ko-Slovenska
2002 – zomrela Alžbeta, kráľovná matka, britská kráľovná ako manželka Juraja VI. Alžbeta Angela Marguerite Bowes-Lyonová bola kráľovná Spojeného kráľovstva ako manželka Juraja VI. v rokoch 1936 – 1952. Po smrti svojho manžela používala titul “Kráľovná matka”. Bola poslednou kráľovnou Írska a cisárovnou Indie.
https://sk.m.wikipedia.org/…%C3%A1_matka

Editováno: 30.3.2017 05:44
0 0

31. marca

1204 – zomrela Eleonóra Akvitánska, francúzska a anglická kráľovná
https://sk.m.wikipedia.org/…it%C3%A1nska
1340 – zomrel Ivan I., moskovský princ
1360 – sa narodila Filipa Lancasterová, bola ako manželka portugalského kráľa Jána I. portugalskou kráľovnou. Toto jej manželstvo zabezpečilo anglicko-portugalské spojenectvo. V manželstve sa narodilo niekoľko princov a princezien, ktorí sa stali známi ako Slávna generácia. Filipa bola najstaršia dcéra Jána z Gentu, lancasterského vojvodu, a jeho manželky Blanky Lancasterovej. Z otcovej strany boli jej starými rodičmi anglický kráľ Eduard III. a Filipa z Hainault, jej menovkyňa.
https://sk.m.wikipedia.org/…sterov%C3%A1
1373 – sa narodila Katarína Lancasterová, kastílska kráľovná. Katarína Lancasterová, tiež známa ako Katarína Plantagenetová alebo Katarína Španielska bola dcéra Jána z Gentu, lancasterského vojvodu, a jeho druhej manželky, Konstance Kastílskej, dcéry a právoplatnej dedičky kráľa Petra Kastílskeho, ktorého zabil jeho nevlastný brat Henrich II. Katarína sa kastílskou kráľovnou stala vďaka sobášu s Henrichom III. Bola po nej pomenovaná jej pravnučka Katarína Aragónska, prvá manželka anglického kráľa Henricha VIII.
https://sk.m.wikipedia.org/…sterov%C3%A1
1387 – v Stoličnom Belehrade bol za uhorského kráľa korunovaný Žigmund Luxemburský (prezývaný “Ryšavá líška”), syn českého kráľa, rímskonemeckého cisára Karola IV.
https://sk.m.wikipedia.org/…mbursk%C3%BD
1468 – uhorský kráľ Matej I. Korvín podnikol vojenskú výpravu do Českého kráľovstva proti svojmu bývalému svokrovi a kráľovi Jurajovi Poděbradskému, ktorého pápež Pavol II. exkomunikoval
1519 – sa narodil Henrich II., francúzsky panovník
http://www.zsphorova.sk/…enrich2.html
1547 – zomrel František I., le Roi-Chevalier (kráľ rytier) , francúzsky kráľ. Bol známy ako podporovateľ umenia a „knieža renesancie“, napríklad pozval do Francúzska Leonarda da Vinci. Inak bol veľmi výbojovchtivý. Už roku 1515 napadol Itáliu, ktorú stratil jeho predchodca roku 1513, porazil tam Švajčiarov a dobyl tak Milánsko. V rokoch 1521 až 1544 potom nasledovala séria vojen medzi Francúzskom a rímsko-nemeckým cisárom Karlom V. o Milánsko, ktoré považoval za svoju sféru vplyvu. V prvej vojne (1521 – 1525) bol František nakoniec porazený a rok držaný v zajatí. Po druhej vojne (1527 – 1529) sa František mierom zriekol nárokov na krajiny v Itálii. Na konci štvrtej vojny (1542 – 1544), v ktorej boli Francúzi opäť porazení, sa František zriekol nárokov na Neapolsko.
1621 – zomrel Filip III., španielsky kráľ
1889 – v Paríži slávnostne otvorili Eiffelovu vežu
http://referaty.aktuality.sk/…eferat-22983

Editováno: 31.3.2017 07:48
0 0

1. apríla

1548 – zomrel Žigmund I. Starý, poľský kráľ, syn Kazimíra IV. Jagellonského a Alžběty Habsburské, byl polským králem a litevským velkoknížetem v letech 1506–1548.
https://cs.wikipedia.org/…._Star%C3%BD
1810 – Napoleon Bonaparte sa v Louvri oženil s Máriou Lujzou Habsbursko-lotrinskou. Mária Lujza bola druhé dieťa cisára Františka II. a jeho druhej manželky Márie Terézie Neapolsko-sicílskej. V roku 1810 sa vydala za cisára Napoleona I. Bonaparta. V jej novej domovine ju ale prijali veľmi chladno a nikdy sa nezbavila obavy, že by ju Francúzi mohli popraviť ako jej tetu Máriu Antoinettu. V roku 1811 porodila syna Napoleona Františka († 1832), zvaného Orlík, ktorý neskôr vyrastal na dvore svojho starého otca Františka II. Po Napoleonovom páde a Viedenskom kongrese sa Mária Lujza stala vojvodkyňou talianskych štátov Parmy a Piacenzy.
https://sk.m.wikipedia.org/…trinsk%C3%A1
1815 – sa narodil Otto von Bismarck, nemecký politik, jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predsedom vlády Pruského kráľovstva (1862 – 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 – 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku železný kancelár (chcel spojiť Nemecko železom i krvou ).
http://encyklopedia.sme.sk/…tto-von.html
http://referaty.aktuality.sk/…eferat-23619
1922 – zomrel vo Funchale (Madeira, Portugalsko) posledný rakúsko-uhorský cisár, uhorský a český kráľ Karol IV. Habsburský, najstarší syn arcivojvodu Otta Františka a Márie Jozefy Saskej. Bol vnukom arcivojvodu Karola Ľudovíta, prasynovcom cisára Františka Jozefa I. a synovcom arcivojvodu a následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este
http://oskole.sk/?…
http://www.vyveska.sk/…urskeho.html

Editováno: 1.4.2017 05:25
0 0

2. apríla

748 – sa narodil Karol Veľký, kráľ Frankov
https://sk.m.wikipedia.org/…C4%BEk%C3%BD
1209 – zomrela Eliška Poľská, česká kňažná
https://sk.wikipedia.org/…v_%C4%8Ceska
1473 – sa narodil Ján Korvín, nemanželský syn uhorského kráľa Mateja Korvína. Keďže aj tretie Matejovo manželstvo bolo bezdetné, uznal Jána za svojho syna. Matej vyvíjal veľké úsilie, aby ho ešte za svojho života urobil kráľom. Myslel akiste na výbojmi získané rakúske a české územia. No zomrel skôr, ako mohol svoje zámery uskutočniť. Keď osemnásťročný Ján osirel, Štefan Zápoľský a Tomáš Bakóc ho intrigami pozbavili všetkých možností a vylúčili ho ako uchádzača o trón. Osoba Jána Korvína sa v 19. storočí stala objektom romantických štylizácií.
https://sk.m.wikipedia.org/…_Korv%C3%ADn
1502 – zomrel Artur Tudor, anglický korunný princ, prvorodený syn Henricha VII. anglického kráľa, a Alžbety z Yorku, a teda bol následníkom anglického a waleského trónu. Kráľom sa však nikdy nestal, zomrel toriž skôr ako jeho otec. Po smrti Henricha VII. na trón nastúpil Arturov mladší brat, Henrich VIII.
https://sk.m.wikipedia.org/…/Artur_Tudor
1657 – zomrel Ferdinand III. Habsburský, rímsko-nemecký cisár, český a uhorský kráľ, tretí syn Ferdinanda II. Habsburského a jeho prvej manželky Márie Anny Bavorskej. Vzhľadom na to, že sa jeho dvaja skôr narodení bratia Karol a Ján Karol nedožili dospelosti, stal sa Ferdinand otcovým nástupcom. Ten mu ešte počas svojho života zaistil tróny uhorský (korunovaný v Šoprone 8. decembra 1625), a český (korunovaný v Prahe 26. novembra 1627) a korunu rímskeho kráľa (korunovaný 22. decembra 1636 v Regensbur­gu). Ešte počas otcovho života sa zúčastnil tridsaťročnej vojny, po smrti Albrechta z Valdštejna v r. 1634 bol menovaný vrchným veliteľom cisárskych vojsk. Ferdinand III. bol trikrát ženatý a jeho manželkám sa celkom narodilo 11 detí. Medzi nimi, ako prvorodený, budúci cisár Ferdinand IV., ktorý sa ale samostatnej vlády nedožil a budúci panovník Leopold I.
https://sk.m.wikipedia.org/…sbursk%C3%BD
1792 – dolár sa stal menovou jednotkou v USA
https://cs.wikipedia.org/…%C3%BD_dolar
1917 – Prvá svetová vojna: americký prezident Woodrow Wilson požiadal americký kongres o vyhlásenie vojny Nemecku
1930 – Haile Selassie bol vyhlásený za cisára Etiópie
1982 – Argentína obsadila britské súostrovie Falklandy, čím sa začala britsko-argentínska vojna o tieto ostrovy
2005 – zomrel Ján Pavol II., poľský rímskokatolícky kardinál, 264. pápež ktorý stál na čele rímskokatolíckej cirkvi 26 rokov. Ján Pavol II., vlastným menom Karol Wojtyla sa stal prvým netalianskym pápežom od čias Hadriána VI. a prvým slovanským pápežom vôbec. Narodil sa vo Wadoviciach pri Krakove (Poľsko) 18.5.1920. Bol zbožný človek milujúci kultúru ľudového katolicizmu, kostoly, zázraky, púte, svätých, ruženec a Matku Božiu. Jeho viac ako 100 zahraničných ciest pritiahlo veľké množstvá ľudí (niektoré stretnutia boli vôbec najmasovejšie v histórii). Týmito cestami prešiel väčšiu vzdialenosť ako ostatní pápeži dohromady. Ľudia sa na neho pozerali ako na most zbližujúci rôzne národy a náboženstvá, na čo sa počas svojho pontifikátu najviac sústredil. Svojou osobnosťou si dokázal získať i ateistov. Pápež Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a ďalším chorobám v prvú sobotu po Veľkej noci, vo vigíliu slávnosti Božieho Milosrdenstva 2. apríla 2005, o 21:37 miestneho času. Jeho posledné slová boli „Pozwólcie mi iść do domu Ojca“ (Nechajte ma ísť do domu Otca).
https://sk.m.wikipedia.org/…A1n_Pavol_II.

0 0

3. apríla

1245 – sa narodil Filip III., francúzsky kráľ. Narodil sa ako druhý syn Ľudovíta IX. a Margaréty Provensálskej. Pred svojim nástupom na trón mal titul grófa Orleánskeho. V roku 1270 sprevádzal svojho otca na ôsmej križiackej výprave do Tuniska. Jeho otec v Tunise zomrel a Filip bol ako 25-ročný vyhlásený za kráľa. Bol váhavej, mäkkej povahy, nesmelý a zrejme oslabený silnými osobnosťami jeho rodičov. Nazývali ho Smelý nie na základe jeho charakteru, ale jeho zručnosti v boji a pri jazde na koni. Mal sklon nechať sa ovládať inými silnými osobnosťami (svojím strýkom Karolom I. z Anjou).
http://www.zsphorova.sk/…/filip3.html
1367 – sa narodil Henrich IV., anglický kráľ, prvý z rodu Lancasterovcov. Niektoré zdroje uvádzajú rok narodenia 1366. Ako vnuk Eduarda III. mal pomerne vplyvnú pozíciu už počas vlády Richarda II.
http://www.zsphorova.sk/…enrich4.html
1559 – podpísaním mieru v Cateau-Cambrésis sa skončilo súperenie medzi Francúzskom (Henrich II.) a Španielskom (Filip II.) o Taliansko, pričom Španielsko si upevnilo svoj vplyv na Apeninskom polostrove s výnimkou Benátska, pápežského štátu a Savojska
1764 – vo Frankfurte nad Mohanom korunovali za rímskonemeckého cisára Jozefa II., syna Márie Terézie
http://oskole.sk/?…
1770 – Vyššia banská škola v Banskej Štiavnici sa premenovala na Banícku akadémiu
1860 – vyštartoval prvý úspešný Pony Express zo Saint Joseph v Missouri do Sacramenta v Kalifornii
1873 – sa narodil český lekár Jan Janský, ktorý ako prvý správne rozdelil ľudskú krv do štyroch základných skupín
1876 – sa narodil Tomáš Baťa, zakladateľ obuvníckej firmy Baťa a jeden z najväčších podnikateľov svojej doby, no tiež starosta Zlína (1923–1932) a verejný činiteľ
https://cs.wikipedia.org/…A1_Ba%C5%A5a
1917 – Vladimír Iľjič Lenin sa vrátil z exilu do Petrohradu v predvečer boľševickej revolúcie
1922 – Josif Vissarionovič Stalin sa napriek Leninovmu varovaniu stal prvým generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a tým vládcom Sovietskeho zväzu na viac ako 30 rokov
1941 – maďarské a nemecké vojská obsadili Juhosláviu

Editováno: 3.4.2017 07:28
0 0

4. apríla

1284 – zomrel Alfonz X., kráľ kastílsko-leónskeho kráľovstva, španielsky prírodovedec, známy astronóm. Syn Fernanda III. Svätého a Beatriz de Suabia. V roku 1257 ho zvolili za rímskonemeckého kráľa. V roku 1282 ho zbavili koruny v prospech jeho syna Sancha IV. Chrabrého.
1305 – zomrela Jana I. Navarrská, francúzska kráľovná ako manželka Filipa IV. a navarrská vládnúca kráľovná. Jej rodičmi boli gróf Henrich III. zo Champagne a Brie, neskorší kráľ Henrich I. Navarrský a Blanka z Artois. Po smrti kráľa v roku 1274 došlo v Navarrsku k vnútorným nepokojom, takže Jana a jej matka sa zverili pod ochranu svojho príbuzného francúzskeho kráľa Filipa III. Ten vpochodoval aj so svojim vojskom do Navarrska a obnovil poriadok. Janu ďalej vychovávali v Paríži spolu s Filipovými synmi. Dňa 16. augusta 1284 zosobášil Filip Janu so svojim synom Filipom Pekným. Týmto Francúzsko získalo všetky dedičné územia Navarrska a Champagne. Po smrti Filipa III. bola spolu s manželom v Remeši korunovaná.
https://sk.m.wikipedia.org/…varrsk%C3%A1
1562 – v bitke pri Sečanoch zvíťazili Turci nad vojskom stredoslovenských banských miest, ktoré viedol kapitán a zvolenský župan Ján Balaša. Od bitky pri Moháči z roku 1526 to bola najväčšia porážka uhorského vojska. Padlo okolo 10 000 ľudí, skoro všetci zo stredného Slovenska. Turci premárnili jedinečnú príležitosť obsadiť stredné Slovensko, pretože mestá zostali prakticky bez vojenských posádok.
https://sk.wikipedia.org/…e%C4%8Danoch
1581 – anglická kráľovná Alžbeta I. povýšila piráta a moreplavca Francisa Draka do rytierskeho stavu na lodi Golden Hind v londýnskom prístave Deptford po jeho návrate z plavby okolo sveta
1814 – Napoleon Bonaparte po prvý raz abdikoval
1939 – vznikla Slovenská národná banka (SNB) ako emisná banka Slovenského štátu na čele s guvernérom Imrichom Karvašom a viceguvernérom Jozefom Funárkom
http://www.nbs.sk/…a-bratislava
1945 – vojská 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom oslobodili Bratislavu

Editováno: 4.4.2017 07:42
0 0

5. apríla

33 – údajné zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (uprednostňovaná možnosť), ukrižovanie by teda pripadlo na 3. apríl. Ježiš Kristus alebo Ježiš Nazaretský, narodený približne medzi rokmi 8 pred Kr. – 2 pred Kr., je ústrednou postavou kresťanstva. Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehu Jordánu. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania v Jeruzaleme ukrižovali.
https://sk.m.wikipedia.org/…5%A1_Kristus
1242 – na Čudskom jazere porazil Alexander Nevský so svojou armádou vojsko rádu nemeckých rytierov, pričom tzv. ľadová bitka zastavila nápor nemeckých rytierov
1355 – korunovácia Karola IV. Luxemburského za cisára Svätej ríše rímskej
https://cs.wikipedia.org/wiki/Karel_IV.
1472 – sa narodila Bianca Mária Sforza, druhá manželka rímskeho cisára Maximiliána I., neapolská princezná, dcéra milánskeho vojvodu Galeazzu Maria Sforzu a Bony Savojskej. Bianca Mária nemala po Maximiliánovom boku šťastný život. Po celý čas ju zanedbával, využíval iba jej bohaté veno a keď i to došlo, zanevrel na manželku úplne. Zvyšok života strávila Bianca v strádaní a chudobe. Patrila medzi najpoľutovani­ahodnejšie kráľovské manželky. Bezdetná Bianca Mária zomrela na prelome rokov 1510 – 1511 v tirolskom Innsbrucku; podľa oficiálnej správy na zlú stravu. Pochovali ju v cisterciánskom kláštore Stams v Tirolsku a Maximilián I. sa nezúčastnil ani na jej pohrebe. Na jej meno by sa zabudlo, nebyť reliéfu na Zlatých strechách v centre Innsbrucku, na ktorom je zvečnená vedľa Maximiliána a jeho prvej manželky Márie Burgundskej.
https://sk.m.wikipedia.org/…A1ria_Sforza
1568 – sa narodil Urban VIII., 235. pápež. Urban VIII. bol posledný pápež, ktorý rozširoval územie štátu vojenskou silou, a významný patrón umenia. Obrovské dlhy, ktoré vznikli počas jeho pontifikátu, značne oslabili jeho nástupcov, ktorí neboli schopní udržať politický, alebo vojenský vplyv v Európe. Zúčastnil sa tiež sporu s Galileiom a jeho teóriou heliocentrizmu. Počas jeho pontifikátu bol potlačený jansenizmus.
1614 – sa vydala 14-ročná Pocahontas, dcéra náčelníka indiánskeho kmeňa Powhatan žijúceho vo Virgínii, za vlastníka tabakových plantáží Johna Rolfea. Sobášom sa skončila niekoľkoročná vojna kmeňa s osadníkmi, ktorí si založili mesto Jamestown ako prvé trvalé sídlo kolonistov z Anglicka na americkom kontinente.
1697 – zomrel Karol XI., švédsky kráľ
1794 – zomrel (bol popravený) Georges Jacques Danton, jeden z vodcov Veľkej francúzskej revolúcie. Keď ho odsúdili, vykríkol: Robespierre, popravisko ťa volá…Pôjdeš za mnou!… Na popravisku nariadil katovi: Ukáž moju hlavu ľuďom, stojí to za to. Robespierre aj s členmi Výboru pre verejné blaho a Výboru pre verejnú bezpečnosť skutočne skončil pod gilotínou niekoľko mesiacov po Dantonovej smrti pri takzvanom Termidorskom prevrate.
https://sk.wikipedia.org/…cques_Danton
1912 – sa narodil v Krajnej Poľane sochár František (Fraňo) Gibala
http://www.eantik.sk/…a-frantisek/
http://www.gibala.info/zivot/
1989 – zomrel v Trenčíne filatelista Vojtech Čelko, zakladateľ a propagátor slovenskej filatelie

Editováno: 5.4.2017 06:56
0 0

6. apríla

885 – zomrel byzantský teológ, spolutvorca spisovnej podoby staroslovienčiny, vierozvest a veľkomoravský arcibiskup Metod. Narodil sa asi v rokoch 813–815.
http://referaty.aktuality.sk/…referat-8131
1199 – zomrel Richard I. Levie srdce, anglický kráľ. Jeho vojenské úspechy mu získali prezývku Levie srdce (Coeur de Lion, Lion Heart), moslimovia mu hovorili Melek-Ric alebo Malek al-Inkitar – Kráľ Anglicka
http://www.zsphorova.sk/…ichard1.html
1404 – uhorský kráľ Žigmund Luxemburský nariadil v dekréte (Placetum regium), aby všetky pápežské buly platili v Uhorsku len so súhlasom kráľa, pričom ide o ojedinelý zásah do práv cirkvi
1483 – sa narodil Raffael, taliansky renesančný maliar a architekt florentskej školy v období vrcholnej renesancie. Zomrel v rovnaký deň v roku 1520. Už v roku 1501, teda vo veku 18 rokov sa o Raffaelovi Santim hovorí ako o majstrovi. V roku 1504 odišiel do Florencie, aby študoval práce Leonarda da Vinci a Michelangela. Strávil tu takmer štyri roky. Ďalej pracoval na chrámových objednávkach zo svojho rodného kraja, ale pod vplyvom umelcov florentskej školy, najmä Fra Bartolomea zásadne zmenil svoj maliarsky štýl. Jemné elegantné Peruginove línie nahradil oveľa robustnejšími a pôsobivejšími formami. Na konci roku získal objednávku pápeža Julia II. na výzdobu miestností v jeho paláci a vo Vatikáne. Pre dvadsaťpäťročného umelca to bola veľmi prestížna záležitosť, ktorú vedel náležite využiť a zostal v Ríme natrvalo a takmer výhradne v službách pápeža Júlia a jeho nasledovníka Leva X.. Portréty obidvoch pápežov patria medzi najlepšie Raffaelove portrétne diela. V roku 1514 bol menovaný za hlavného architekta Baziliky sv. Petra. V roku 1515 bol menovaný správcom antických zbierok Vatikánskeho múzea. Z tejto doby pravdepodobne pochádza aj najslávnejší Raffaelov obraz Sixtínska madona (dnes v galérii Zwinger v Drážďanoch) pomenovaná podľa pápeža Sixta IV., ktorý stojí pri jej nohách. Dielo Raffaela Santi je napriek jeho krátkemu životu neobyčajne rozsiahle. Každá väčšia galéria sa môže pochváliť nejednou ukážkou jeho tvorby. Zomrel v deň svojich 38 narodenín roku 1520 a bol pochovaný v rodnom Urbine. Jeho pozostatky boli prenesené roku 1759 do rímskeho Panteónu. (Malo ísť o vyrovnanie historickej podlžnosti významným Talianom.) Na jeho náhrobku je nápis vytvorený spisovateľom a básnikom kardinálom Pietrom Bembo: „Ille hic est Raffael, timuit quo sospite vinci, rerum magna parens et moriente mori.“ (Tu leží Raffael, za ktorého života sa Príroda obávala, že nad ňou zvíťazí; keď zomrel, túžila zomrieť s ním).
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Raffael
1490 – zomrel Matej Korvín, uhorský kráľ, rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj titul českého kráľa. Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Dobyl aj Dolné Rakúsko a svojím sídlom urobil Viedeň. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti. Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni. Príčinou smrti bolo rozčúlenie, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy. Dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni jej podľahol. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.
https://sk.m.wikipedia.org/…_Korv%C3%ADn
1528 – zomrel Albrecht Dürer, nemecký maliar, rezbár, rytec a matematik. Vo svojich dielach dokonale spája renesančné túžby po umeleckých pravidlách a stredovekú záľubu v tajomne. Začiatkom februára 1512 začal pracovať pre cisára Maximiliána I. Vyrobil pre neho modlitebnú knižku, ktorá sa stala skutočným skvostom. 16. mája 1514 zomrela Dürerova matka. Len dva mesiace pred smrťou kreslil Dürer jej portrét, do ktorého vložil všetky svoje pocity natoľko majstrovsky, že sú jasne čitateľné i po storočiach. 6. októbra 1515 získal od Maximiliána ročný plat 100 zlatých. V tom období kreslil mapu severnej a južnej nebeskej pologule. V roku 1518 dočasne býval v Augsburgu. V roku 1519 zomrel cisár Maximilián I. a norimberská rada odmietla platiť rentu 100 zlatých. Dürer sa preto aj so ženou vydal do Holandska, kde ho prijali so všetkými poctami. Stretol sa tam s mnohými holandskými umelcami a taktiež s Erazmom Rotterdamským. Karol V. mu rentu rád prisľúbil, a tak tu nejaký čas žil. Počas svojho pobytu v Holandsku trávil dni portrétovaním, čo považoval za výraz priateľstva k týmto ľuďom, no taktiež neprestával maľovať. V tomto období vytvoril jedno z najdôležitejších diel – dvojitú dosku „Štyria apoštoli“ z roku 1526. Ale hoci bol zručným a talentovaným maliarom a kresličom, za svoju slávu vďačil predovšetkým grafike, v ktorej využíval všetky špecifické možnosti drevorezu a medirytiny. Čiernou čiarou vedel vyjadriť svetlo a tieň, priestorovú hĺbku, lesk i plastickosť. Tu si vyberal námety z biblie, mytológie, či alegórie. Vďaka rytinám sa jeho umenie šírilo do celej Európy a jeho práce sa používali ako predlohy v tvorbe súčasníkov i nasledujúcich generácií.
https://sk.m.wikipedia.org/…t_D%C3%BCrer
1632 – sa narodila Mária Leopoldína Tirolská, rakúska arcivojvodkyňa, vydajom cisárovná, česká a uhorská kráľovná ako manželka Ferdinanda III.
https://sk.m.wikipedia.org/…irolsk%C3%A1
1814 – Napoleon Bonaparte abdikoval a následne bol vyhnaný do exilu na ostrove Elba
1896 – v Aténach boli otvorené prvé novodobé olympijské hry, ktoré sa konali 1 500 rokov po tom, ako ich rímsky cisár Theodosius I. zakázal
1917 – Spojené štáty vstúpili do prvej svetovej vojny

Editováno: 6.4.2017 07:06
0 0

7. apríla

529 – Justinián I. publikoval Codex Iustinianus. Justinián I. bol jeden z najdôležitejších vladárov neskorého staroveku a najpozoruhodnejších byzantských (východorímskych) cisárov vôbec. Najväčší význam sa prikladá jeho reforme zákonodarstva (Corpus iuris civilis) a rozsiahlej vojenskej expanzii, ktorej cieľom bolo získať naspäť územie bývalej Rímskej ríše v západnej Európe (severná Afrika, dnešné Taliansko, Pyrenejský polostrov). V jej dôsledku sa Byzantská ríša rozšírila do celého Stredomoria. Pravoslávna cirkev ho považuje za svätého. Justinián dal v snahe postaviť ríšu „na nohy“ kodifikovať (podľa mnohých skôr kompilovať) klasické rímske právo, ktoré bolo v tom čase zvulgarizované, čo bolo previazané aj s vtedajším hospodárskym úpadkom. Najskôr aktualizoval zbierku cisárskych zákonov (Codex Theodosianus), čím vznikol prvý Codex Iustinianus (529). V roku 533 publikoval najvýznamnejšie dielo reformy, Digesta, systematizáciu názorov a diel rímskych právnikov klasickej doby, ktorá neskôr výrazne ovplyvnila právny poriadok väčšiny kultúrnych národov. Zároveň vydal učebnicu Institutiones Iustiniani. Napokon opäť revidoval Kódex, ktorý nazval Codex Iustinianus repetitae praelectionis (obyčajne sa však cituje ako Codex Iustinianus) (534). Kódex, Digesta, Inštitúcie a neskoršie zákony (Novellae) sú dnes spolu známe ako Corpus iuris civilis.
http://www.stredovek.wz.cz/byzan.html
1348 – rímsko-nemecký cisár a český kráľ Karol IV. založil v Prahe Univerzitu Karlovu. Mala štyri fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku.
https://sk.m.wikipedia.org/…a_univerzita
1498 – zomrel Karol VIII., francúzsky kráľ. Narodil sa ako tretí syn Ľudovíta XI. a Šarloty Savojskej. Karol bol slabý kráľ. Svojim sobášom s Annou, dedičkou Bretónska, získal túto krajinu pre francúzsku korunu. Ako dedič práv Anjouovcov na Neapolsko podnikol roku 1494 vojenskú výpravu do Itálie, kde v roku 1495 dobyl Neapolsko. Koalícia pápeža so Španielskom, Milánskom a Benátkami ho však z Itálie znova vypudila. Zomrel len 27-ročný, 7. apríla 1498, pri nešťastí, keď sa hlavou udrel do nízkeho dreveného trámu. Jeho smrťou vyhynula staršia vetva rodu Valois. Jeho nástupcom bol Ľudovít XII., pravnuk Karola V.
1766 – rakúsko-uhorský cisár Jozef II. odovzdal verejnosti do užívania viedenský Práter, ktorý bol dovtedy poľovným revírom
1789 – zomrel Abdülhamid I., osmanský sultán. Viedol vojnu s Ruskom i Rakúskom, pričom obe skončili prímerím a územnými ziskami jeho protivníkov. Po anexii Krymu v roku 1787 opäť vyhlásil vojnu Rusku, ktorá pokračovala aj počas vlády jeho nástupcu Selima III.
1816 – zomrela Mária Ludovika Modenská, tretia manželka rakúskeho cisára Františka I, rakúska arcivojvodkyňa, lombardská veľkovojvodkyňa, rakúska cisárovná, česká a uhorská (od r. 1808) kráľovná, najmladšia dcéra veľkovojvodu Ferdinanda Karola Habsburského, generálneho guvernéra rakúskeho Lombardska, a Márie Beatrix d´Este, tretia manželka rakúskeho cisára Františka I. Otcovia oboch snúbencov boli bratmi (ich matkou bola uhorská a česká kráľovná Mária Terézia) a bola tak priamou príbuznou svojho nastávajúceho manžela (jeho sesternica). Mária Ludovika sa veľmi intenzívne zaujímala o politické dianie. Citlivo vnímala najmä politiku Napoleona, ktorá sa krížila s politikou jej manžela. Počas celého života ostala Napoleonovým úhlavným nepriateľom a jeho bojové porážky prijímala s veľkým zadosťučinením. Zvlášť jeho porážke v bitke pri Lipsku a vyhnanstvo na Elbe ju nesmierne potešili. Po štyroch rokoch sa opäť stretla s nevlastnou dcérou Máriou Lujzou, ktorá sa presťahovala do Viedne.
Počas svojho života navštívila v septembri 1808 Mária Ludovika Modenská spolu s cisárom Bratislavu, kde František I. otvoril rokovania uhorského snemu a Máriu Ludoviku korunovali 7. septembra 1808 v dóme sv. Martina na uhorskú kráľovnú. Mária Ludovika od mladosti trpela zdravotnými ťažkosťami. Podstupovala časté liečebné pobyty v kúpeľoch, z ktorých si obľúbila najmä Karlovy Vary a Teplice. Pri svojom prvom pobyte v Karlových Varoch v roku 1810 sa osobne stretla s nemeckým básnikom Johannom Wolfgangom Goethem, s ktorým i v budúcnosti udržiavala priateľský vzťah. Veľmi rada cestovala – navštívila Prahu, Brno, severotalianske mestá, Drážďany. Na prelome rokov 1815 a 1816 podnikla s manželom cestu do rodnej Lombardie. Pobudli v Miláne, potom cestovali ďalej na východ. Po príchode do Verony sa Máriin zdravotný stav náhle zhoršil a 7. apríla 1816 tu zomrela. Telesné ostatky cisárovnej previezli do Viedne a 28. apríla uložili do kapucínskej krypty.
https://sk.m.wikipedia.org/…odensk%C3%A1
1919 – zomrel Ladislav Medňanský, uhorský maliar slovensko-maďarského pôvodu, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu. Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla.
https://sk.m.wikipedia.org/…88ansk%C3%BD
1963 – Juhoslávia bola vyhlásená za socialistickú republiku a Josip Broz Tito za doživotného prezidenta

Editováno: 7.4.2017 07:12
0 0

8. apríla

1320 – sa narodil Peter I., portugalský kráľ
1364 – zomrel Ján II., francúzsky kráľ, ako druhý z vedľajšej vetvy kapetovcov – z rodu Valois. 28. júla 1332 sa v Melune oženil s Jitkou Luxemburskou, dcérou českého kráľa Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny. Počas dvanástich rokov Jitka porodila jedenásť detí.
1546 – Tridentský koncil definitívne ustanovil biblický kánon, alebo Dekrét o dvoch prameňoch viery: Svätom písme a Tradícii
1605 – sa narodil Filip IV., španielsky kráľ a ako Filip III. aj portugalský (1621 – 1640), neapolský a sicílsky kráľ. Je pochovaný v sídle El Escorial.
http://encyklopedia.sme.sk/…nielsky.html
1735 – zomrel v Tekirgade (v tureckom exile) František II. Rákoci, sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711. Rodové priezvisko si jeho predchodcovia zvolili podľa názvu obce na Zemplíne menom Rakovec nad Ondavou. Už jeho pradedo Juraj I. Rákoci viedol veľké povstanie proti Habsburgovcom. Jeho otcom bol František I. Rákoci (1645 – 1676) a matkou Helena Zrínska (tiež: Jelena Zrinski; 1643 – 1703), chorvátska šľachtičná, ktorá bola dcérou bána Petra Zrínskeho. Matka si neskôr zobrala za manžela magnáta Imricha Tököliho (bol teda nevlastným otcom Františka II. Rákociho). Mal iba 11 rokov, keď ho násilne odlúčili od jeho matky. František bol v rokoch 1688 až 1692 na príkaz cisárskeho dvora vychovávaný v nemeckom duchu v českých kláštorných jezuitských kolégiách Českom Krumlove, Jindřichovom Hradci a Prahe. V roku 1692 sa vrátil do Viedne, ale s matkou sa už nikdy nestretol. Rákoci sa v septembri 1694 v Kolíne nad Rýnom oženil. Za manželku si zobral vtedy 15 ročnú kňažnú Šarlotu Amáliu z Hessen-Rheinfelsu. Manželia spolu žili na Šariši na Rákociho majetkoch. Mali syna Juraja. Roku 1700 bol pre podozrenie z pripravovaného povstania zatknutý, ale z väzenia vo Viedenskom Novom Meste sa mu podarilo v roku 1701 s pomocou cisárskeho kapitána Gottfrieda Lehmanna ujsť do Poľska.[3] Odtiaľ sa na čele ozbrojencov začiatkom júna 1703 vrátil do vlasti s cieľom začať povstanie. Situácia bola priaznivá, pretože ešte začiatkom roku 1703 sa značná časť cisárskych posádok v Uhorsku začala presúvať na západoeurópske bojiská do vojny s Francúzmi a Bavormi o španielske dedičstvo. V marci 1704 sa k nemu pridal dokonca cisársky generál Šimon Forgách, ktorý ho nasledoval až do exilu. František II. Rákoci nevyužil mierové ponuky cisára Jozefa I., ktorý bol ochotný ponúknuť kuruckým povstalcom ústupky. Viac ako polroka trvajúce rozhovory však nikam neviedli. Obidve strany prerušili mierové rozhovory a v lete 1706 obnovili boje. Značná časť prívržencov Rákociho ochladla, keď videla, že boli odmietnuté mierové ponuky. Po bitke pri Trenčíne už poddaní nemali záujem slúžiť v Rákociho armáde ani za cenu prísľubu, že im bude pridelená pôda a naveky budú oslobodení od dávok a povinností. Rákoci emigroval začiatkom roku 1711 spolu s vernými veliteľmi do Poľska, kde mu zakúpil francúzsky kráľ Ľudovít XIV. do daru Jaroslawské panstvo. Kňažná Sieniawská mu taktiež v Poľsku poskytovala všestrannú podporu. V Poľsku mal v pláne sprostredkovať pomoc ruského cára Petra I.Veľkého na pokračovanie odboja proti Habsburgovcom. Cár Peter Veľký mu ponúkol aj azyl na Ukrajine, ale on sa chcel ešte stretnúť s kráľom Ľudovítom XIV.
Neskôr, 14. septembra 1717, po smrti svojho podporovateľa kráľa Ľudovíta XIV., sa na naliehanie svojho priateľa markíza Bonnanca, ktorý bol novovymenovaným vyslancom v Istanbule, usadil v Turecku. Od roku 1720 v Rodošto na brehu Marmarského mora, kde 8. apríla 1735 aj zomrel. Pochovali ho tajne v chráme francúzskych lazaristov, v kostole svätého Benedikta v Istanbule, kde bola pochovaná aj jeho matka Helena. Rakvu s ostatkami Františka II. Rákociho objavil až v roku 1889 bádateľ Koloman Thaly. Keďže najvýznamnejším centrom jeho povstania boli Košice, nechala uhorská vláda previezť jeho telesné pozostatky v roku 1906 práve sem. Uložené sú v Dóme sv. Alžbety. V roku 2006 bola pred replikou jeho exilového tureckého domu vztýčená socha (pozri Socha Františka II. Rákociho).
https://sk.m.wikipedia.org/…_R%C3%A1koci
1861 – bol vydaný protestantský patent, ktorým získali protestantskí veriaci v rakúskej časti Rakúskej monarchie úplnú náboženskú rovnoprávnosť
1966 – v Moskve sa skončil XXIII. zjazd KSSZ, ktorý potvrdil tvrdú líniu po zvrhnutí Nikitu Chruščova, čím neoficiálne rehabilitovali Stalinovu éru. Prvým generálnym tajomníkom ÚV KSSZ sa stal Leonid Brežnev.
1973 – zomrel španielsky maliar, sochár a grafik Pablo Picasso, zakladajúca osobnosť kubizmu a jedna z najväčších a najvplyvnejších umeleckých postáv 20. storočia
https://sk.m.wikipedia.org/…ablo_Picasso
2005 – pohreb pápeža Jána Pavla II.

Editováno: 8.4.2017 05:42
0 0

9. apríla

491 – zomrel Zénón, byzantský cisár. Pre jeho vládu boli charakteristické ľudové povstania a boje medzi cirkevnými frakciami, ale v zahraničnej politike bol celkom úspešný. V čase jeho vlády síce zaniklo západorímske cisárstvo, avšak Východorímsku ríšu sa mu podarilo stabilizovať.
http://www.ukm.ff.ukf.sk/…ia/index.php?…
715 – zomrel Konštantín I., pápež. Podľa jeho životopisca bol Konštantín nesmierne vľúdny. Hlavnou udalosťou Konštantínovho pontifikátu bola ročná návšteva Konštantínopol v období október 710 – október 711, čím sa až do návštevy Pavla VI. v roku 1967, stal posledným pápežom, ktorý Konštantínopol navštívil.
1336 – sa narodil Tímúr (Tamerlane), stredoázijský dobyvateľ z kmeňa Barlas, ktorý bol pôvodne mongolský, ale medzičasom hovoril po turkicky (=turkotatársky), nebol nomád a mal pôvodne turkickú a moslimskú kultúru. Založil dynastiu Tímúrovcov. S legendárnou krutosťou vytvoril obrovskú ázijskú ríšu (Tímúrova/Timu­rova/Tamerláno­va ríša) medzi Osmanskou ríšou a Indiou, ktorá sa po jeho smrti čoskoro rozpadla. Ríša zahŕňala strednú Áziu, územie dnešného Iránu, Iraku, Afganistanu, Sýrie a stredoázijských postsovietskych republík. Bol mimoriadne krutým dobyvateľom, za jeho armádou zostávala spálená zem a hromady mŕtvol.
https://sk.m.wikipedia.org/…3%ADm%C3%BAr
1413 – Henrich V. bol korunovaný za anglického kráľa. Narodil sa ako najstarší syn Henricha IV. Bol vzdelaný a zručný vo všetkých vtedajších športoch. Okrem iného bol aj dobrým muzikantom. Na trón zasadol roku 1413. Už vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch bol považovaný za zdatného bojovníka. Osvedčil sa v dlhej kampani proti Walesu. Roku 1415 obrátil svoju pozornosť na Francúzsko a obsadil Harfleur. Jeho vojenská misia na území Francúzska vyvrcholila slávnou bitkou o Agincourt, kde Henrich porazil veľkú presilu francúzskeho vojska a takmer vyhladil francúzsku šľachtu. Tá prišla po fatálnej strategickej chybe o vyše 5000 mužov modrej krvi a ďalších 1000 z nich bolo zajatých. Roku 1417 sa opäť vrátil do Francúzska, kde v troch krátkych kampaniach zdolal Normandiu. Roku 1420 po dohode v Troyes si vzal za manželku dcéru francúzskeho kráľa a de facto sa tým stal virtuálnym vládcom Francúzska. Miesto na francúzskom tróne má patriť jeho synovi. Henrich V. zomrel v roku 1422 na dyzentériu vo Francúzsku, kde sa vrátil kvôli udržaniu si pozície. Rok pred ním tu v boji zomrel jeho brat, gróf z Clarence.
http://www.zsphorova.sk/…enrich5.html
1483 – zomrel Eduard IV., anglický kráľ. Bol prvým anglickým kráľom z rodu Yorkovcov. Pred nástupom na trón bol 4. vojvodom z Yorku. Trón si vybojoval vo vojne ruží porážkou Henricha VI. V rokoch 1470 – 1471 proti nemu vystúpila silná opozícia vedená bývalým kráľom Henrichom VI. a grófom z Warwicku. Vzburu sa energickému kráľovi podarilo potlačiť. Počas svojej vlády podporoval rozvoj miest, obchodu a výroby a značne obmedzil práva parlamentu. Po jeho smrti sa mal vlády v zemi ujať jeho neplnoletý syn Eduard, ktorému určil za opatrovníka svojho brata Richarda, vojvodu z Gloucesteru. Richard sa však sám zmocnil trónu a dal sa korunovať ako Richard III.
http://www.zsphorova.sk/…eduard4.html
1938 – v Londýne otvorili budovu Národnej galérie. Londýnska národná galéria bola založená v r. 1824. Od začiatku bola koncipovaná ako múzeum pre verejnosť s prístupm zadarmo pre všetkých. Najzaujímavejším aspektom histórie tohto múzea je vývoj jeho zbierky. Vznikla vďaka záujmu skupiny obchodníkov a zberateľov z vyšších obchodných vrstiev, ktorý obchodovali s umením. Ich cieľom bolo vytvoriť zbierku porozuhodných majstrovských diel. Galéria bola založená za vlády krála Juraja IV.. Na nákup, ochranu a verejné vystavenie zbierky parlament pridelil vysokú finančnú čiastku. Prvý súbor obrazov pozostával z 38 prác patriacich do zbierky zosnulého bankára Johna Julia Angersteina. Neskôr sa vytvoril okruh priaznivcov múzea, korí venovali niektoré zo svojich cenných kusov. Tak vznikol základ novej národnej zbierky. Medzi exponáty patrila napr. diela: Rembrandta, Rubenska, Van Dycka, Hogartha.
Dnešná budova Národnej galérie, v poradí tretia, bola postavená Williamom Wilkinsom v období medzi rokmi 1832 a 1838. Z tej doby sa nezmenené zachovalo iba hlavné priečelie budovy, pretože k budove boli postupom času pristavované ďaľšie časti. Wilkinsova budova bola často terčom kritiky kôli estetickým nedokonalostiam a nedostatku priestoru, druhý z problémov viedol v roku 1897 k založeniu Tate Gallery, kde sú vystavené diela moderných britských umelcov. Budova Národnej galérie bola neskôr rozšírená hlavne E. M. Barrym a Robertom Venturim. Sainsburyho západné krídlo projektované Robertom Venturim a Denisom Scottom Brownom je príkladom postmodernej architektúry v Británii.
http://fpv.uniza.sk/…galeria.html

Editováno: 9.4.2017 07:48
0 0

10. apríla

879 – Ľudovít III. sa stal kráľom Západných Frankov (spolu s bratom Karolmanom II.). Ľudovít III. bol pôvodne na návrhu Huga Opáta, ktorý presadil u Ľudovíta II. Koktavého, určený ako jediný nástupca, čo odporovalo franskej tradícii delenia moci medzi všetkých mužských potomkov. Ale skupina šľachticov okolo kancelára Gauzlina plánovala pozvať vládnuť východofranského panovníka Ľudovíta III. Mladšieho. To spôsobilo, že nakoniec Hugo Opát prisľúbil nasledovníctvo obom synom Ľudovíta II., ktorí boli v septembri 879 v kláštore Ferrieres pomazaní na kráľov arcibiskupom Ansegisom zo Sens. V tom čase bol v Burgundsku vyhlásený za kráľa Boso z Vienne, čo znamenalo oddelenie Burgundska od Západofranskej ríše. V roku 880 uzavreli obaja králi s východofranským panovníkom Ľudovítom III. Mladším v Ribemonte zmluvu, ktorou sa vzdali Lotrinska v prospech Ľudovíta III. Mladšieho. V marci 880 došlo v Amiens k rozdeleniu ríše: Ľudovítovi pripadla Francia a Neustria. Krajinu oslabenú vnútornými zápasmi začali ohrozovať Normani. V lete 880 keď obaja králi postupovali proti Hugovi Opátovi a Bosovi z Viene, prenechali obranu krajiny na severe Gauzlinovi, ktorý neuspel. Pustošenie nechránenej krajiny viedlo Ľudovíta III. k samostatnej akcii. 3. augusta 881 pri Saucourte neďaleko Sommy podnikol prekvapivý útok na normanskú armádu, ktorú porazil. Toto víťazstvo bolo ospievané v básni Ludwigslieda, napísanej v starej hornej nemčine. 5. augusta 882 utrpel mladý kráľ smrteľnú nehodu pri žartovnom prenasledovaní šľachtickej dcéry. Pochovaný bol v St. Denis.
1389 – sa narodil Cosimo Medici, taliansky bankár, neoficiálny vládca Florencie. Veľmi sa zaslúžil o rozvoj obchodu, vied a umení, založil platónsku akadémiu vo Florencii, dal postaviť nádherné stavby, napr. palác Medici (Riccardi) a kostol San Lorenzo, 1444 položil základy medicejskej knižnice (Biblioteka Medicea Laurenziana), v jeho okolí žili najvýznamnejší humanisti a umelci. Nazývajú ho Otcom vlasti.
https://sk.m.wikipedia.org/…osimo_Medici
1904 – zomrela Izabela II., vládnuca kráľovná Španielska v rokoch 1833 – 1870
1912 – Titanic vyplával z anglického prístavu Southampton. Titanic alebo RMS Titanic (RMS je skratka pre Royal Mail Steamer – Kráľovský poštový parník) bol luxusný zaoceánsky parník triedy Olympic patriaci spoločnosti White Star Line. Jeho úlohou mal byť prevoz cestujúcich a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou. Kapacita lode dovoľovala nalodenie 2 453 až 2 603 cestujúcich, batožiny a obmedzený počet kočiarov alebo automobilov. O prevádzku lode a o pohodlie cestujúcich sa staralo 885 až 899 členov posádky. Na trase Európa–Amerika mal konkurovať podobným parníkom spoločnosti Cunard Line (Mauretanii a Lusitanii). Titanic však stroskotal už počas svojej prvej plavby v noci zo 14. na 15. apríla roku 1912. Zahynulo okolo 1 500 cestujúcich a členov posádky. V tom čase išlo o najväčší osobný parník sveta. Postavený bol v lodeniciach Harland and Wolff v Belfaste v Írsku. Prvá cesta, vyplávanie z prístavu 10. apríla 1912, smerovala z anglického Southamptonu cez francúzsky Cherbourg a írsky Queenstown (dnes Cobh v grófstve Cork) do amerického New Yorku s 2 224 ľuďmi na palube. K tragédii došlo 14. apríla 1912 o 23:40 hod., kedy sa Titanic zrazil s ľadovcom. Po necelých troch hodinách, nad ránom 15. apríla o 02:20 hod., klesol ku dnu. Príčinou vysokého počtu obetí bol nedostatok záchranných člnov a súhra ďalších okolností.
https://sk.m.wikipedia.org/…/RMS_Titanic

Editováno: 10.4.2017 07:30
0 0

11. apríla

146 – sa narodil Septimius Severus, rímsky cisár, zakladateľ dynastie Severovcov. Vládol v rokoch 193 – 211. Stal sa tiež prvým cisárom antického Ríma, pôvodom z Afriky.
https://sk.m.wikipedia.org/…mius_Severus
1165 – zomrel Štefan IV., uhorský kráľ. Štefan IV. bol uhorský (proti)kráľ, ktorý bol korunovaný 27. januára 1163 a zosadený 19. júna toho istého roku. Bol synom uhorského kráľa Bela II. a Heleny, dcéry srbského veľžupana Uroša I. Kaločský arcibiskup Miko koncom januára korunoval Štefana IV. za uhorského kráľa a ostrihomský arcibiskup Lukáš vyhlásil korunováciu za nezákonnú a Štefana IV. vyobcoval z cirkvi. Exkomunikovaný kráľ si síce nedovolil uväzniť arcibiskupa Lukáša ako to urobil jeho mladší brat a predchodca Ladislav II., obmedzil však predstaviteľom uhorského kléru možnosť slobodného pohybu a zakázal im priamo komunikovať s pápežskou kúriou. Súčasne zakázal vpustiť pápežských legátov do Uhorska.
1241 – pri rieke Slaná chán Batu a Tatári porazili vojská uhorského kráľa Bela IV. Táto porážka rozhodla o tom, že tatárske oddiely zaplavili a spustošili väčšiu časť Slovenska.
https://sk.m.wikipedia.org/…e_Slan%C3%A1
1357 – sa nerodil Ján I., portugalský kráľ
1492 – sa narodila Margita Navarrská, navarrská kráľovná a renesančná spisovateľka, manželka Henricha II. Navarrského, dcéra vojvodu Karola Angoulêmského a jeho manželky Lujzy Savojskej. Bola tiež sestrou francúzskeho kráľa Františka I. Niekedy ju nazývajú aj Marguerite d´Angoulême,Mar­guerite d´Alençon, Marguerite de Valois alebo Marguerite de France. Sympatizovala s cirkevnou reformáciou. Patrí medzi výnimočné a zriedkavé zjavy ženských autoriek v renesančnej literatúre. Spolu s Marie de France a Christine de Pisan tvorí významnú a ojedinelú trojicu osobností žien vo francúzskej literatúre v celom stredoveku a ranej renesancii.
https://sk.m.wikipedia.org/…varrsk%C3%A1
1578 – zomrela Jana Habsburská, rakúska arcivojvodkyňa, sobášom toskánska vojvodkyňa, posledné dieťa Ferdinanda I. a Anny Jagelovskej. Matka zomrela tri dni po jej narodení. Spoločne so svojimi staršími sestrami bola vychovávaná na základe jezuitských princípov. Na rozdiel od svojich troch sestier však nevstúpila do kláštora. Cisár Ferdinand I. zomrel v roku 1564. 18. decembra 1565 sa Jana pravdepodobne vďaka aktivite svojho staršieho brata Maxmiliána II. vydala za člena medicejského rodu Františka I., syna vojvodu Cosima I. Maximilián tak chcel získať prístup k medicejským peniazom. Janin manžel František sa stal toskánskym vojvodom po smrti svojHo otca v roku 1574. Manželstvo nebolo práve šťastné. Jana bola popisovaná ako bledá, pobožná, melancholická, studená a arogantná. Ako sestra a dcéra cisára Mediciovcami opovrhovala, čo nevyvolávalo prejavy lásky u jej manžela. Vojvodkyňa zomrela po asi ôsmich pôrodoch a František sa po dvoch mesiacoch oženil so svojou milenkou Biancou Capellovou.
https://sk.m.wikipedia.org/…sbursk%C3%A1
1792 – vo Francúzsku bola vynájdená gilotína
1848 – v Primaciálnom paláci v Bratislave bol v prítomnosti Ferdinanda V. podpísaný súbor tzv. marcových zákonov, čím sa formálne skončilo v Uhorsku obdobie feudalizmu. Bratislava prestala byť korunovačným mestom a politické centrum Uhorska sa presunulo definitívne do Pešti.

Editováno: 11.4.2017 07:09
0 0

12. apríla

1125 – zomrel Vladislav I., české knieža z rodu Přemyslovcov, syn kniežaťa a prvého českého kráľa Vratislava II. a jeho tretej manželky Svatavy. Za vlády starších bratov Břetislava II. a Bořivoja II. žil Vladislav v ústraní. Významnejšie politicky zasiahol do dejín až v roku 1107. Pod vplyvom olomouckého kniežaťa Svatopluka sa rozišiel s Bořivojom II. a podieľal sa na jeho zosadení. Za to mu knieža Svatopluk zaistil nástupníctvo na kniežacom stolci. Po jeho smrti v roku 1109 rozhodnutím cisára Henricha V. získal nástupníctvo na českom kniežacom stolci. Kniežaťom bol dvakrát a to v rokoch 1109 – 1117 a 1120 – 1125. Bořivoj II. sa ho v roku 1110 márne pokúšal zvrhnúť. Vladislav vládol pevnou rukou, i keď panoval v dobe veľmi nepokojnej, pretože sa o moc usilovalo mnoho jeho vládychtivých príbuzných. Vladislav si ich skúšal rôznym spôsobom nakloniť. Bratovi Soběslavovi napr. odovzdal v roku 1114 Hradecko a o rok neskôr Brniansko. Na nátlak rakúskej strany v decembri 1117 odovzdal vládu bratovi Bořivojovi. Jemu ostalo územie východne od rieky Labe, čo sa prakticky rovnalo spoluvladárstvu. Po Bořivojovej smrti v roku 1120 sa opäť stal jediným panovníkom. Rok pred svojou smrťou ochorel a za svojho nástupcu určil mladšieho brata Soběslava. Po smrti bol pochovaný v krypte kostola benediktínskeho kláštora v Kladruboch, ktorý sám založil.
http://www.panovnici.estranky.cz/…slav-i..html
1555 – zomrela Jana I., vládnuca kastílska kráľovná. Jana I., zvaná tiež Šialená (špa. Juana (I) bola kastílska princezná a od roku 1504 kráľovná Kastílie, kde vládla spoločne so svojím manželom Filipom Pekným. Jana bola dcéra Izabely I. Kastílskej a Ferdinanda II. Aragónskeho.
http://referaty.atlas.sk/…jepis/20281/?…
1633 – Galileo Galilei bol predvedený pred inkvizičný tribunál, vyšetrujúci jeho kacírstvo
1945 – zomrel Franklin Delano Roosevelt, 32. prezident USA. Bol guvernérom štátu New York a 32. prezident Spojených štátov. Vo funkcii prezidenta pôsobil v rokoch 1933 až 1945 ako jediný prezident USA počas štyroch volebných období. Na čele Spojených štátov stál počas veľkej hospodárskej krízy a druhej svetovej vojny. Zomrel počas výkonu funkcie.
https://sk.m.wikipedia.org/…no_Roosevelt
1946 – Sýria získala nezávislosť od Francúzska
1961 – prvý let človeka do vesmíru. O 9:07 hodine moskovského času odštartoval major sovietskeho vojenského letectva Jurij Alexejevič Gagarin zo základne Bajkonur na palube kozmickej lode Vostok 1 na prvý vesmírny let okolo Zeme. Gagarin jeden raz obletel našu planétu vo vzdialenosti 181 až 327 kilometrov od povrchu Zeme a pristál o 10:55 moskovského času na vopred určenom mieste pri Saratove, pričom let trval 108 minút a kozmonaut strávil 75 minút v bezváhovom stave.
https://sk.m.wikipedia.org/…urij_Gagarin

Editováno: 12.4.2017 08:10
0 0

13. apríla

814 – zomrel Krum, bulharský chán. Svojou vládou zanechal nezmazateľný znak v bulharskej histórii. Zápisy o ňom hovoria, že bol energický, smelý a tvrdý vládca, keď bolo treba tak aj nemilosrdný a čo sa týkalo vecí, ktoré mali niečo do činenia z jeho štátom (napríklad dobývanie nových území) bol neoblomný. Krum ustanovil prvý bulharský zákonník, ktorý trestal krádež a zabezpečoval ochranu chudobných. Prostredníctvom tohto zákonníka sa mu podarilo spojiť Bulharov a Slovanov do jedného silného štátu.
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Krum
1111 – Henrich V. bol korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej
http://www.stredovek.wz.cz/rimskonem.html
1519 – sa narodila Katarína Medicejská, francúzska kráľovná ako manželka Henricha II.
1545 – sa narodila Alžbeta Valois, francúzska princezná a vydatá kráľovná španielska, neapolská a sicílska ako manželka Filipa II. Alžbeta sa narodila ako druhé dieťa (prvá dcéra) francúzskeho kráľa Henricha II. a Kataríny Medicejskej. Bola pôvodne zasnúbená so španielskym princom Karolom. Plánovaná svadba sa uskutočnila v roku 1559, ale ženíchom bol Karolov otec, o osemnásť rokov starší čerstvý vdovec Filip II. Z tohto vraj spokojného manželstva sa narodili dve dcéry. Po potrate tretieho dieťaťa (syna) 3. októbra 1568 Alžbeta ako dvadsaťtriročná zomrela.
https://sk.m.wikipedia.org/…Ebeta_Valois
1598 – francúzsky kráľ Henrich IV. podpísal Nantský edikt, ktorý zaručoval slobodu vyznania hugenotom. V roku 1685 ho zrušil kráľ Ľudovít XIV.
http://www.oskole.sk/?…
1605 – zomrel Boris Godunov, ruský cár. Boris Fiodorovič Godunov bol ruský šľachtic a od 17. februára 1598 do svojej smrti imperátor (ľudovo cár) Ruska. Bol synom bojara a švagrom imperátora Fiodora Ivanoviča (vládol 1557 – 1598). Od roku 1587 sa postupne zmocnil vlády v Rusku. Posilnil ústrednú moc a zlepšil medzinárodné postavenie Ruska.
1695 – zomrel známy francúzsky bájkar a spisovateľ Jean de la Fontaine

Editováno: 13.4.2017 06:34
0 0

14. apríla

Dnes asi prišiel ten deň, kedy sme v tomto blogu absolvovali ročnú prechádzku významnejšími dejinnými udalosťami, korunováciami, narodeniami, sobášmi a úmrtiami panovníkov, medailérov, majstrov, významnými vojenskými bitkami histórie, ktoré mali zásadný vplyv na hranice štátov, mocenské a politické pomery, kultúrne a technologické míľniky vo vývoji spoločností a mnohé ďaľšie, ktoré som považoval za vhodné do historického kalendára zaradiť. Zaiste mi mnohé ušlo a niektorým udalostiam by sa bolo patrilo venovať v širšom kontexte či podrobnejšie.
Takže v budúcej, voľnejšej, podobe pokračovania blogu sa budem príležitostne takto k výnimočnejším udalostiam vracať a ani užívatelia, ktorí si na tento blog zvykli a často s ním začínali deň, sa s ním nemusia lúčiť. Ďakujem všetkým čitateľom za priazeň a spoluprácu.

0 0
Kontaktný formulár

Administrátori: Ivan, Jan

Moderátori: Korlen, majo2291, michal bb, Ševci

VIP partneri: 118apo118, Caesar, minca1, Radek, rudi2, sparky, trobo

Seznam registrovaných uživatelů ( 726 )

Partneri

Reklama