Dnes je sobota 15.6.2024 - 18:21:31 10 užívateľov online - neprihlásený

Zobrazenia na rímskych minciach

Zobrazenia na rímskych minciach

Zobrazenia na rímskych minciach

V zobrazeniach na minciach sa verne odráža doba v ktorej vznikali. Minca v sebe odráža ekonomické, spoločenské a politické podmienky, ktoré existovali v čase kedy bola vyrobená. Výnimkou samozrejme nie sú ani rímske mince. Už od najstarších čias sa na rímskych minciach zrkadlili historické udalosti toho ktorého dejinného obdobia.
V rannom období rímskeho mincovníctva v priebehu 4. a 3. storočia pred našim letopočtom boli dominantným motívom na ranných rímskych minciach – tehličkách (aes signatum a aes grave) zvieratá. Na vôbec prvých kvázi minciach – aes signatum sa často objavoval obraz býka, pretože pred zavedením drahých kovov vo výmene plnil úlohu peňazí u starých Rimanov práve dobytok. Okrem dobytka sa na týchto platidlách zobrazovali napr. orol, slon so sviňou, dva zobkajúce kury s hviezdičkami a pod. V prípade prvých liatych mincí (aes grave) zvolili Rimania viac náboženský prístup. Lícna strana vyšších nominálov tzv. ťažšej medi je takmer vždy opatrená hlavou božstva. Na minciach sa zobrazovali Dioskúrovia, Mercurius, Minerva, Apollo, Roma, Ianus, Saturnus, a Hercules. Inak sa na líci objavuje blesk, ruka, lastúra, kostená kocka, žaluď, okrídlený kôň Pegas, hlava koňa, kanec, jačmenný klas, pes, zemná korytnačka. Rubové strany sú často vybavené rovnakým typom ako lícne – či už hlavou božstva alebo inými obrazmi. Pri niektorých emisiách týchto mincí zobrazené božstvo odrážalo nominál mince. Boh Ianus bol príznačný pre as, Saturnus pre semis, Minerva pre triens, Herkules pre kvadrans, Mercurius pre sextans, Roma pre unciu a pod.
Aj pre prvé rímske strieborné mince – didrachmy boli charakteristické zobrazenia hláv božstiev na líci podobne ako tomu bolo u medených mincí. Na rube sa nachádzali zobrazenia koňa neskôr štvorice koní s Jupiterom (tzv. kvadriga).
Odhodlanie Rimanov vo vojne s Kartágom (1. púnska vojna) sa prejavilo aj na zobrazení bohyne Viktórie s palmou a vencom na rube didrachiem 4. emisie.
Na prvých zlatých minciach Rimanov dominujú Dioskúrovia neskôr boh vojny Mars.
Na lícnych stranách ranných emisií denárov v prvej polovici 2. storočia pred n. l. sa často zobrazuje ženská hlava s prilbou zdobená chocholom, ktorá personifikuje samotný Rím – Roma. Na rube sa vyskytujú zobrazenia Dioskúrov. Uvedené zobrazenia sa v prevažnej miere udržali asi do polovice 2. storočia pred n. l. V období druhej polovice 2. a v prvej polovici 1. storočia pred n. l. sa na rímskych minciach veľmi dobre odráža kríza samotnej republiky.
V obrazoch na minciach z obdobia neskorej republiky možno badať postupný nárast moci a vplyvu jednotlivých rodov a neskôr mocných jednotlivcov ako napr. Caesar, Pompeius a neskôr Antonius, či Oktavián. „Obrazy na minciach z obdobia krízy Rímskej republiky odkazujú k rímskemu štátu ako k vydavateľovi razieb spravidla nepriamo celkom v súlade s vtedajším stavom rímskej spoločnosti, v ktorej jednotliví príslušníci vládnucej vrstvy medzi sebou zápasili o moc.“1 Na minciach tohto obdobia sa vyskytuje veľké množstvo rôznych námetov. Jedná sa predovšetkým o motívy z oblasti náboženstva, histórie, architektúry, umenia a podobne.
Osoby, ktoré rozhodovali o podobe mincí – mincoví úradníci začali v priebehu času uprednostňovať na minciach motívy, ktoré boli blízke ich rodu pripadne slúžili priamo na ich podporu a propagáciu. Politická propaganda na minciach sa v plnej miere uplatnila v období občianskych vojen asi v období od polovice 1. stor. pred n. l. Sprvu sa na minciach objavovali portréty výhradne nežijúcich osobností. „Portrét sa objavuje na minciach v Ríme približne v rovnakej dobe, ako v ostatných odboroch výtvarného umenia. Skutočné portréty z bronzu, pálenej hliny a kameňa vytvárali v Ríme grécky umelci už za Sullovej diktatúry (82–79 pred n. l.)“ 1
Ako prvá žijúca osobnosť v rímskych dejinách sa na minciach objavil portrét Gaia Iulia Caesara a to v roku 44 pred n. l., kedy došlo k vydaniu mincí ešte so súhlasom senátu. V neskoršom období, v období tzv. druhého triumvirátu a principátu sa obraz panovníka na minci stal samozrejmosťou.
Propagandistický účel týchto razieb je nepochybný. Realistický portrét osobnosti na minci umožnil širokým vrstvám obyvateľstva spoznať uvedenú osobnosť a zobrazenej osobnosti prinášal veľkú prestíž. Realistickosť portrétu triumvirov a neskôr cisárov na minciach nasvedčuje pre Rimanov charakteristický pragmatizmus a reálne videnie skutočnosti.
Na druhej strane žiaden z cisárov sa za seba, svoj výzor nehanbil a z celej svojej kráse sa nechal portrétovať na minci.
Takto vznikla pre budúce generácie podivuhodná galéria osobností. Treba tiež pripomenúť, že v prípade mnohých najmä vojenských cisárov 3. storočia n. l. sú ich jediné dochované portréty práve na minciach.
Hospodársku a politickú stabilitu Rímskej ríše v období vlády prvých rímskych cisárov možno vidieť aj na minciach z tohto obdobia.
Mince z cisárskeho obdobia boli charakteristické relatívnou stálosťou mincových obrazov.
Na lícnej strane mincí sa objavoval obyčajne portrét panovníka prípadne členov cisárskej rodiny.
Na rube mincí sa nachádzali rôzne výjavy odzrkadľujúce udalosti danej doby.
Na hlave rímskych cisárov sa objavuje vavrínový prípadne dubový veniec, ktoré za republiky symbolizovali víťazného vojvodcu. Často sa na rímskych minciach z obdobia cisárstva možno stretnúť s hlavou panovníka nesúcou lúčovitú cisársku korunu – radiatus. „Do vlády Neróna (54 – 68 n. l.) zdobila zvečnených cisárov, neskôr označovala dvojnásobok hodnoty. Od dôb Flaviovcov (od r. 69 n. l.) je touto korunou odlíšený dupondius od asu, a hlavne Caracallom v roku 215 n. l. zavedený antonianus od denárov.“ 2
Na rímskych mincových portrétoch možno dobre pozorovať aj zmeny vkusu a módy v priebehu cisárstva. Prví cisári julsko-klaudiovskej dynastie a flaviovskej dynastie sú zobrazovaní zasadne bez brady.
Dlhé, kučeravé brady prišli do „módy“ za tzv. adoptívnych cisárov Hadriana, Antonína Pia, Marca Aurélia a pod. Ešte viac ako na portrétoch cisárov sa odzrkadlili výkyvy módy na portrétoch cisárovien a iných žien. Možno sledovať zmeny oblečenia, účesov či iných módnych doplnkov.
Tzv. vojenskí cisári v treťom storočí sa často nechávali zobrazovať v bojovom postroji. Na ich tvárach možno často krát vidieť už nie dlhé ušľachtilé brady, ale krátke niekoľkodňové strniská. Na minciach niektorých cisárov možno badať aj postup času a ich dospievanie. Napríklad cisár Caracalla a jeho brat Geta a pod.
Ako som už uviedol portréty panovníkov v období 1. až 3. stor. n. l. boli realistické možno z výnimkou vždy mladého Augusta (prvého rímskeho cisára vládol 27 pred n. l. až 14 n. l.).
V období dominátu nastala zmena. Portréty na minciach sa schématizovali pričom neskôr bolo problém odlíšiť jednotlivých cisárov podľa vzhľadu na portréte. Bol vytvorený portrét ideálneho cisára, ktorý sa neskôr pravidelne opakoval.
Čo sa týka textových opisov na lícnych stranách cisárskych mincí, takmer vždy obsahujú titulatúru panovníkov. V opisoch vzhľadom na obmedzený priestor na minci sa používajú skratky napr. AVG – Augustus (označenie vládcu samotného – cisára doslova vznešený), IMP – imperátor (víťazný vojvodca), CAESAR ďalej CONS,COS – konzul (za republiky najvyššia úradnícka funkcia v Ríme, cisári zastávali tieto úrady častokrát opakovane) a pod.
Na rubových stranách cisárskych mincí sa vyskytuje množstvo rôznych motívov obdobne ako v období neskorej republiky. Na minciach sa vyskytovali spodobnenia rímskych bohov napr. Jupiter, Mars, Venuša. Minerva, Ceres, Moneta a pod. V období vojenských cisárov možno často na minciach pozorovať práve boha vojny Marsa. „Ďalším veľmi častým námetom na rube sú personifikácia cností pripisovaných cisárovi alebo cisárovnej. Sú zobrazované ako postava, väčšinou ženská, s rôznymi atribútmi“ 2. Napríklad personifikácia hojnosti ABVNDANTIA, rovnosti AEQUITAS, šťasteny FORTUNA, spravodlivosti JUSTITIA, mieru PAX, zbožnosti PIETAS, nádeje SPES a pod. Ďalej sa na reverzoch objavuje veľké množstvo predmetov symbolizujúcich významné rímske úrady, osoby, či udalosti.
Obrazová i textová náplň neskoro rímskych mincí je výrazne chudobnejšia. Na medených maiorinách sa najčastejšie stretávame s motívom vojaka zabíjajúceho nepriateľa a opisom FEL(icium) TEMP(orum) REPARATIO = obnovenie dobrých časov. Ďalšie texty na týchto minciach dominátu majú podobný proklamatívny charakter ako napr. GLORIA EXERCITUS = sláva vojska, GLORIA ROMANORVM = sláva Rimanov, SALVS REIPVBLICAE = blaho štátu, SECVRITAS REIPVBLICAE = bezpečnosť štátu či VICTORIA AVGG (ustorum) = víťazstvo cisárov.

JUDr. Stanislav Valovič

Literatúra:

  1. Karel Kurz, Mince starověkého Řecka a Říma, Antická numismatika, Libri a ČNS, Praha 2006, ISBN: 80–7277–232–5
  2. Encyklopedie římskych císařu a císařoven z pohledu jejich mincí, Zdeněk Petráň, Jiří Fridrichovský, Libri 2008, Praha, ISBN: 978–80–7277–267–4
  3. Elena Minarovičová, Portrét na starovekých minciach, Tatran 1979
  4. SEAR R. David, Roman coins and their values,2 ed. SEABY 1974
  5. Rainer Albert, Die Munzen der Romischen Republik, BATTENBERG, GIERTEL VERLAG, 2003
Editováno: 14.4.2016 10:05
0 0
Kontaktný formulár

Administrátori: Ivan, Jan

Moderátori: Korlen, majo2291, michal bb, Ševci

VIP partneri: 118apo118, Caesar, minca1, Radek, rudi2, sparky, trobo

Seznam registrovaných uživatelů ( 722 )

Partneri

Reklama