Základný prehľad nominálov mincí z obdobia rímskeho cisárstva
Dobrý deň
Pokúsim sa načrtnúť aspoň základné parametre jednotlivých nominálov mincí. Napriek tomu, že tieto informácie sú všeobecne známe a dostupné, pevne verím, že nájdu využitie hlavne u začínajúcich zberateľov.
aureus = 25 x denarius = 100 x sestercius = 200 x dupondius = 400 x as =
800 x semis = 1600 x quadrans.
denarius = 4 x sestercius = 8 x dupondius = 16 x as = 32 x semis =
64 quadrans
sestercius = 2 x dupondius = 4 x as = 8 x semis = 16 x quadrans
dupondius = 2 x as = 4 x semis = 8 x quadrans
as = 2 x semis = 4 x quadrans
semis = 2 x quadrans
quadrans = quadrans
Tento menový systém cisára Augusta s malými zmenami pretrval až do
začiatku 3.storočia.
AUREUS – zlatá minca – priemer cca 17–18 mm. Za vlády Augusta
tvoril 1/40 rímskej libry o hmotnosti 8,18g.
Jeho hmotnosť postupom času klesala: za Nera vážil 7,28g, za Caracallu
6,55g, za Diocletiana už len 5,46g
Poznáme aj ½ aureus nazývaný tiež zlatý quinarius.
DENARIUS – strieborná minca razená už za rímskej republiky (cca
1.pol.3. storočia BC). Augustom bol stanovený ako 1/84 striebornej rímskej
libry o hmotnosti 3,89g a rýdzosti 98%. Jeho rýdzosť ale tiež postupne
klesala:
za vlády Nera cca na 93%, za Antonina Pia 80% a za vlády Caracallu len 60%.
Diocletianovou mincovou reformou v roku 294 zaniká. Priemerná hmotnosť
denáru sa udáva 2,7–3,8 g a priemer 17–19 mm.
Poznáme tiež ½ denár (Ag quinarius)- patrí medzi vzácnejšie
nominály.
ANTONINIANUS (2-denár) – strieborná minca zavedená cisárom Caracallom
v roku 215. Panovník má na hlave tzv. lúčovú korunu a pod portrétom
panovníčky je vždy polmesiac. Aj rýdzosť týchto mincí postupom času
klesala – z cca 59% Ag až na asi 3 – 5% Ag. Hmotnosť mince sa pohybuje
od 4,7 do 7 g a má cca 20–24 mm.
SESTERCIUS – za rímskej republiky to bola drobná Ag minca. Po Augustovej
mincovej reforme bol sestercius ustanovený ako mosadzná minca o hmotnosti
1 unce- 1/12 rímskej libry-27,28g. Neskôr bol razený iba z bronzu.
Sestercie boli hojne razené až do druhej polovici 3.storočia, kedy sa
stávali čoraz vzácnejším nominálom. Posledným cisárom raziacim
sestercius bol Aurelianus(270–275). Sestercius má v priemere cca 24–30 g a
priemer 25–35 mm.
AS – Ešte za rímskej republiky sa cca v 1.polovici 3.storočia BC
odlievaly v Ríme ťažké asy o hmotnosti 330g, ktorých hmotnosť postupom
času z praktických dôvodov, alebo aj zmenou mincovných systémov
klesala.
Bol razený z medi, aj keď poznáme asy mosadzné, a to zo začiatku
cisárstva. V druhej polovici 3.storočia AD as, ako nominál, zaniká… (
8–11 g a priemer 24–28 mm).
DUPONDIUS – mal hmotnosť ½ libry t.j. 13,63g a bol razený z mosadzi. Od
asu ho odlišuje aj pokrývka hlavy cisára : a to je, podobne ako pri
antoniniáne, lúčová koruna tzv. radiatus…panovníčky mali vo vlasoch
diadém. Toto pravidlo platí ale až od vlády cisára Nera 54–68 –
dovtedy bola lúčová koruna len na hlave mŕtveho cisára, pre ktorého boli
tieto mince razené ako pamätné. (hmotnosť sa pohybuje cca 9–14 g…a
priemer 26–28 mm)
SEMIS – (lat. semias – ½ as). Minca z bronzu alebo z medi zavedená
cisárom Nerom (54–68) . Priemer cca 16–18 mm. Cisár Hadrianus (117–138)
ukončil jej razbu. Patrí medzi vzácne mince. (cca 3–4 g/ 17–19 mm).
QUADRANS – Drobná medená minca zo začiatku cisárstva, ktorá nenesie
portrét cisára. Priemer cca 14 mm.
Od semisu je ľahší, má menší priemer a je užší. Mal by mať asi 2–3 g
a 14–16 mm.
SOLIDUS – táto zlatá minca nahradila ťažší aureus. Zaviedol ju
Constantinus I.(307–337) asi v roku 309. Solidus (lat. pevný,
„solídny“, nemenný) sa stal hlavným zlatým nominálom neskoršieho
rímskeho cisárstva a po páde západorímskej ríše (476) bol naďalej
používaný v Byzancii (až do 10.storočia). Constantinus I. ho stanovil ako
1/72 rímskej libry o hmotnosti 4,55g.
SEMISSIS – zlatá minca, dalo by sa povedať ½ solidus, mal hmotnosť 2,27g.
Patrí medzi vzácne nominály.
TREMISSIS (TRIENS) – malá zlatá minca rovnajúca sa 1/3 solidu (1,52g).
Patrí medzi vzácne nominály.
ARGENTEUS – (lat. nummus argenteus – strieborný peniaz). Strieborná
minca zavedená počas Diocletianovej mincovnej reformy roku 294. Bol
stanovený na 1/96 striebornej rímskej libry o hmotnosti 3,41g. Razil sa len
do mincovnej reformy Constantina I. v rokoch 318–320, kedy bol nahradený
nominálom ľahším, zvaným siliqua.
MILIARENSE – strieborná minca zavedená mincovnou reformou Constantina I.
v rokoch 318–320. Hmotnosť by sa mala pohybovať okolo 4,55g (ale poznáme
aj miliarense o hmotnosti 5,4g). Prestala sa raziť začiatkom 5.storočia
v období vlády Arcadia(395–408) a Honoria(393–423).
SILIQUA – strieborná minca zavedená, podobne ako miliarense, mincovnou
reformou Constantina I. v rokoch 318–320. Ako som už spomenul vyššie,
v tejto dobe siliqua nahradila argenteus…siliqua mala podobnú rýdzosť a aj
hmotnosť (3,4g), ktorá postupom času klesala…v polovici 4.stor. to už
činilo len 2,36g.
Follis – bronzová minca s priemerom cca 25–28 mm o hmotnosti 10g
(obsahoval malé množstvo striebra : 2–4%). Zaviedol ho Diocletianus v roku
294 svojou mincovnou reformou. V dobe svojho zániku (mincovná reforma
Constantina I.) mal hmotnosť len 1,5g. Počas tetrarchie boli totiž razené aj
menšie bronzové nominály, pri ktorých ale numizmatika nepozná na 100%
odpoveď na otázku, či ide o samotné diely follisu ( ½ follis, ¼
follis…), alebo ide o znehodnocovanie, redukciu mince.
AE 2 (MAIORINA) – medená minca, ktorú začal raziť cisár Constans okolo
roku 346. Mala hmotnosť 3,5–7,5g, priemer 20–24 mm a zo začiatku tiež
obsahovala malé množstvo striebra. Jej priemer a hmotnosť sa postupne
znižovali, až nakoniec splynula s mincou zvanou AE 3 (centenionalis). Na rube
najčastejšie nesie opis FEL TEMP REPARATIO (na návrat šťastných čias), a
obraz vojaka, ktorý zabíja svojho nepriateľa zhora. Pôvodný názov tejto
mince nie je známy, preto je jej pomenovanie novodobé (platí to aj pre
argenteus), ale výraz „pecunia maiorina – väčšie peniaze“ je
z dobových prameňov známy, no nevie sa, ktorý nominál označoval.
Poznáme aj AE 1 tzv. 2-maiorinu– ktorá mala priemer 26–30 mm a cca
8–12g.
AE 3 (Centenionalis)– medená minca o priemeru 16–19 mm. Najbežnejší
nominál od vlády Constantinovcov.
Podobne ako pri maiorine aj názov pre AE 3 / AE 4 (centenionalis) je novodobý
(nevieme, ako sa minca volala pôvodne)…
Poznáme aj AE 4 (½ centenionalis) (cca 13–15 mm).
Zdroje: www.wildwinds.com, sk. wikipedia, Z.Petráň-J.Fridrichovský- Encyklopedie římských císařú a císařoven z pohledu jejich mincí, Kronika peňazí na Slovensku.
