Dnes je utorok 17.9.2019 - 14:23:57 8 užívateľov online - neprihlásený

Rozhovor na tému československé dukáty

Rozhovor na tému československé dukáty

V roku 2013 som bol požiadaný o článok v podobe rozhovoru pre inú numizmatickú stránku. Pretože tento námet je nadčasový a takmer nevyčerpateľný, uvádzam tento článok len s malými úpravami a vynechal som nepodstatné. Dnes by som ho určite napísal trochu inak, ale v pôvodnom znení dáva možnosť vyhodnotiť a porovnať ako moje vtedajšie predpoklady vyriešil čas.

Dnes 3.11.2013 o zbe­rateľstve, numizmatike a o československých dukátoch razených k 600. výročiu úmrtia Karla IV. (1378–1978) so zberateľom Ivanom Kuzmom, ktorý má nick Marlen MG.


Ahoj Ivan, napíš prosím Ťa na úvod o týchto dukátoch niečo všeobecne …

Ahoj, nechcel by som, aby tento rozhovor otravoval znalejších zberateľov zbytočnými podrobnosťami a súvislosťami, ale aby bol zrozumiteľnejší aj pre zberateľov, ktorí sa zameriavajú na odlišné mince a obdobia. Aby sme si vedeli dukáty razené pri 600.výročí úmrtia Karla IV. (1978 – 1982) uvedomiť aj v historických súvislostiach je potrebné si o histórií aj niečo povedať, aspoň stručne, aj keby sa na túto tému dala napísať obsiahla kniha. Najskôr k samotnej osobnosti českého kráľa (k.1347 v Prahe) a rímsko – nemeckého cisára (k.1355 v Ríme). Počas svojho života získal aj mnohé ďalšie vladárske tituly, tak ako boli potvrdzované privilégia Českého kráľovstva ku Moravskému markgrófstvu, Olomouckému biskupstvu, Opavskému vojvodstvu, Sliezskym kniežactvám, Hornej a Dolnej Lužici a Brandenbursku. „Otec Vlasti „ Karol IV. bol synom prvého panovníka z rodu Luxemburgovcov na českom tróne Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny, dcéry Václava II a po smrti Václava III a vymretí Přemyslovcov po meči, poslednej Přemyslovny. Karol IV. Luxemburský sa narodil ako prvorodený syn a bol pokrstený menom Václav, od siedmych rokov bol vychovávaný na francúzskom kráľovskom dvore Karola IV. Pekného, kde prijal birmovné meno svojho kmotra kráľa Karola IV. Karol IV. bol najvýznamnejším európskym panovníkom neskorého stredoveku. Jeho vláda bola rozkvetom Českého kráľovstva. Tento osvietený panovník pozdvihol národ sociálne aj kultúrne. Založil napr. Karlovu univerzitu (1348) najstaršiu v strednej Európe, postavil známy Karlov most, hrad Karlštejn, prestaval katedrálu sv.Víta a pražský hrad, založil Nové mesto pražské, neskôr na jeho počesť premenované na Karlove Vary. Takže popri sv.Václavovi – patrónovi a ochrancovi českého národa je Karol IV „českým národným pokladom“, spolu predstavujú symboly českej zeme a štátnosti. Preto sú dnes dukáty sv.Václava (razené k 1000.výročiu úmrtia v rokoch 1923–1939) a tzv. Karlove dukáty pýchou a ozdobou každej zbierky na týchto územiach. Tu by sa iste žiadalo napísať niečo aj zo života a historického poslania sv.Václava, ale to by už bolo na ďalší rozsiahly rozhovor. Vo vzťahu k dukátom, je iste ešte dôležité povedať niečo o chronológií razby zlatých mincí v dejinách ľudstva, po razbu v európskom priestore. Po naturálnej výmene tovaru cez poznanie kovov a možností ich spracovania sa postupne vytváral vzájomný pomer hodnôt. Mincovníctvo je tretím vývojovým stupňom výmeny. Herodotos v 5.stor.pr.n.l. písal o zlate a striebre v Lýdii a razbe mincí s týchto kovov (Niektoré zdroje uvádzaju ako autorov myšlienky vytvorenia peňazí Feničanov pred viac ako 2700 rokmi). Zhruba v tomto období sa perzský kráľ Dareios ujal moci a zaviedol peňažné hospodárstvo. Dal do obehu jednotné zlaté a strieborné mince, tzv. dareiky sa stali prvou svetovou valutou. Nasledovali statéry kráľa Filipa II. Macedónskeho, ktoré podkopali monopolné postavenie dareikov a stali sa druhou ustálenou menou starého sveta. Po neskoršom rozširovaní nadvlády Ríma sa statéry dostali na západ a sever do Galie, Británie a ku keltom. Aj rimania začali raziť zlaté mince tzv. aurey. Potom prišla doba solidov, ktoré zaviedol Konštantín Veľký v r. 307. Jeden solidus vážil 4,55g. Názov mince mal vyjadrovať solídnosť mince, teda stálu váhu a rýdzosť. Tieto byzantské mince ovládli celý obchod okolo stredozemného mora. V rámci rímskej ríše sa nimi platili dane, hrali dôležitú úlohu v medzinárodnom obchode. Solidy boli jediné zlaté mince kresťanského sveta až do 10.stor. (Ukončenie razby solidov nastalo po dobytí Konštantinopolisu turkami v r.1453.) (Poznámka – Lydia – malá Ázia, zhruba časť dnešného Turecka, Fenícia – zhruba dnešný Libanon a časť západnej Sýrie) Do toho obdobia zasadzujú historické pramene aj prvé razby mincí v Čechách, nie je však isté ktoré z českých kniežat s ňou započal. Pripisuje sa sv.Václavovi, spomína sa aj Boleslav I. s tým, že razba prvých českých mincí začalo po r.955. Jednalo sa o denáry a vznikli okrem obchodných a hospodárskych dôvodov, tiež ako snaha zdôrazniť štátnu suverenitu a dôležitosť meny. Rovnaké dôvody boli motívom aj pri rozhodnutí podľa zákona č.62/1923 o razbe svätováclavských dukátov o takmer 1000 rokov neskôr, ako prvých zlatých mincí Československa po rozpade R-U monarchie. Denárove obdobie skončilo v roku 1300 nástupom pražského groša. Táto minca sa používala v celej strednej Európe. Po mincovej reforme kráľa Václava II. bola výroba mincí presunutá do Kutnej Hory. V Prahe bola obnovená v r.1325 za účelom razby zlatých mincí florénov na podnet panovníka Jána Luxemburského. Bolo používané zlato vyťažené na území Čiech. Za Karla IV. sa upravené florény začali nazývať dukátmi, podľa mincí Benátskej republiky, ktorá mala rozsiahle obchodné styky. Podľa posledného slova nápisu na minci „ducatus“ dostali mince svoje meno časom používané na celom svete. Razba prvých Čs. dukátov (Svätováclavských), razba z roku 1951 ako aj Karlove dukáty dodržiavajú historické parametre dukátov. Razbu Karlových dukátov umožnilo nariadenie vlády vtedajšej ČSSR o razbe Čs. dukátov k 600.výročiu úmrtia Karola IV., pod č.57/1978 Zb. zo dňa 27.4.1978, kde sa stanovil presný počet jednotlivých razieb a špecifikácie rýdzostí podľa dukátov Karla IV., teda váhu 3,4909g pri rýdzosti 986 a 1/9 dielov rýdzeho zlata a 13g o 8/9 medi a ich násobkov. Povolená odchýlka pri razbe bola najviac jedna tisícina nad, alebo pod stanovenú rýdzosť. Na averz mince bol vybraný dobový portrét Karola IV. V roku 1978 sa malo vyraziť 20000ks jedno dukátov a po 10000ks 2,5 a 10dukátov. V roku 1979, 80, 81 a 82 sa malo raziť po 10000ks jedno dukátov s príslušným rokom razby. Tieto dukáty boli razené ako obchodné mince.

Veľmi pekný historicky poňatý úvod, ktorý určite osloví zberateľov… Zaujímalo by ma, prečo si sa rozhodol zbierať práve tieto mince. Viem, že sa venuješ zbieraniu aj iných mincí, ale Karlove dukáty považuješ za svoju “srdcovku”, ako zvykneš hovoriť.

Od detstva som mal blízko k histórií. Rád a veľa som čítal. Pamätám si svoju prvú vlastnú knižku. Mali sme doma celkom slušnú knižnicu, ktorú som prečítal takmer celú. Raz keď som bol ako 10–11 ročný chorý doma a už som nemal veľmi na výber, zobral som do ruky titul Životopisy rímskych cisárov. Zostal som ohromený, aká vyspelá civilizácia jestvovala pred tisíckami rokov. A po prečítaní som chcel vedieť čo bolo ešte predtým a samozrejme ako sa to všetko vyvíjalo po súčasnosť. Celú túto históriu sprevádzajú a odzrkadľujú aj mince, ktoré sú nemými svedkami a účastníkmi konkrétnej doby. Vždy som k nim vzhliadal s rešpektom a k samotnému zberateľstvu bola ešte dlhá cesta. Prirodzene ma zaujímali dejiny krajiny a národa v ktorom žijem. Okrem krátkeho obdobia Veľkomoravskej ríše bolo naše územie a ľudia,ktorí tu žili až do roku 1918, vždy súčasťou väčšieho štátneho útvaru. Naše dejiny sú úzko spojené s Českým kráľovstvom, či Rakúsko-uhorskou monarchiou. Takže rovnako moje zberateľské “srdcovky” sa prirodzene sústredili na mince tohoto regiónu. Nedá sa ale z praktických, technických, či finančných dôvodov zbierať všetko. Voľba bola intuitívna a jednoznačná. Z môjho pohľadu sú svätováclavské a karlove dukáty, zlatníky, dvoj a päť koruny FJI asi najkrajšie mince vôbec. A z nich mám zas najbližšie ku Karlovým dukátom. Možno to neviem racionálne vysvetliť, ale ako sa niekto dokáže tešiť z nového auta, dovolenky, či televízora, ja sa viem tešiť z malej mince. O to viac, že karlové dukáty pomaly doslova miznú z trhu a v dobrom stave bude stále náročnejšie ich zohnať. Pre nezainteresovaných, je to spolu osem mincí, 1,2,5 a 10 dukát 1978 a jedno dukáty 1979,80,81 a 82. Mojou dlhodobou zberateľskou ambíciou je dať dokopy dostupnú sadu svätováclavských dukátov 1923–36. Ale keďže to je finančne veľmi náročný sen, snažím sa pomaly a postupne skompletizovať zbierku 2 a 5 korún FJI a popri tom aj koruny FJI. Tak sa môžem častejšie tešiť z prírastku v zbierke, pretože tieto investície sú rádovo podstatne nižšie a tiež sa z každej novej mince teším. A aby to bolo náročnejšie, kladiem doraz na maximálnu možnú kvalitu týchto mincí lebo stále ťažšie bude tieto mince pôvodne razené ako bežné obeživo získať v bezchybnom stave.

Som rád, že opäť vediem rozhovor s človekom, ktorý dokáže takto opísať svoj vzťah k týmto nádherným minciam. Zaujímalo by ma odkiaľ mince získavaš, kde ich zháňaš. Píšeš totiž, že kladieš dôraz na maximálnu kvalitu, čo môžem potvrdiť. Kvalita mincí však neustálym obehom medzi zberateľmi klesá a dukáty, ale i iné zberateľské mince v špičkovej kvalite väčšinou končia v trezoroch.

Áno, kvalita mincí je dnes problém, ktorý sám dobre poznáš. Mince vysokej kvality zväčša končia na dlhú dobu v zbierkach a trezoroch, čo je pochopiteľné, nikto sa ľahko nelúči s takouto mincou. Mince tejto kvality sa ukazujú na trhu, týka sa najmä dukátov, už naozaj zriedka. Ak ju vyhodí na trh obchodník, ktorý ju mal uloženú od nákupu, príp. z pozostalosti, alebo ak sa v dnešnej neľahkej dobe dostane niektorý starší zberateľ do fin. problémov. Dukáty, ktoré sa najčastejšie na trhu vyskytujú sú zväčša mince, ktoré už vymenili viacero majiteľov, išli tak povediac z ruky do ruky a veľmi často túto svoju “cestovateľskú” minulosť svojím stavom aj potvrdzujú. Ďalšia kapitola je, že mnoho tiež obchodníkov na rôznych portáloch, burzách a podobne, deklarujú kvalitu predávanej mince v podstatne lepšej kvalite ako je skutočnosť. Môj názor je, že špeciálne pri Karlových dukátoch o niekoľko rokov nebude stáť otázka v akom stave ich máš, ale či ich vôbec máš. Samozrejme, v čím lepšej kvalite v budúcnosti budú, tým budú hodnotnejšie a vzácnejšie. Sám som svojho času kúpil inak pekný dukát, ale s hrankou za vtedy primeranú cenu. Dnes som rád, že ho mám a v porovnaní s tými, ktoré sa často dnes objavujú na trhu, je vo výbornej kvalite. Tento trend bude jednoznačne pokračovať. Tak sa max. snažím, kým tá možnosť ešte je, získať do zbierky mince kvality UNC, RL, 0/0. Ak sa dozviem od dôveryhodného priateľa, zberateľa či obchodníka, že sa niekde vynoril dukát v takomto stave, nemôžem mať problém cestovať do Popradu, Zlína či Olomouca. A rovnako brať cenu za kvalitu, opäť špeciálne pri Karlových dukátoch, trochu veľkoryso. Cena,ktorá bola pred napr.iba rokom neveľmi dobrá, je dnes výborná.

Dôležitou vecou pre zachovanie kvality dukátov je ich uskladnenie. Dukátové zlato je relatívne mäkké a ľahko sa poškodí. Ako ich uskladňuješ Ty ?

Vždy sa snažím k dukátom získať aj originál etui ako na jednotlivé dukáty, aj na sadu 1978, pretože k týmto minciam akosi dobovo patria. Na uskladnenie a prepravu sú ale nevhodné, lebo po uplynutých desaťročiach ich vnútorná výplň na ochranu mincí zatrofovala a hrozí vážne poškodenie mincí vzájomným úderom na hrany. Takže jednotlivé mince uchovávam v bublinách Leuchtturm, pričom každú ešte vložím do uzatvárateľného zlatníckeho sáčku s popisom mince.

Pôvodné etue neboli vhodné na prenášanie dukátov ani keď boli nové. Sú to reprezentatívne etue. Uskladnenie dukátov v bublinách, ktoré používaš je podľa mňa najvýhodnejšie. V prvej odpovedi si písal, že si prečítal veľa kníh. Zaujíma ma akú literatúru používaš pri zbieraní mincí ?

Dnes je už samozrejme iná doba, všetko nájdeš na internete. Používam najbežnejšie všetkým dobré známe katalógy Vlastislava Novotného, Stanislava Valoviča, mám veľký katalóg zlatých mincí Európy od Hansa Schlumbergera, katalóg nemeckých mincí autorov Arnolda, Kuthmanna a Steinhilbera a podobne, ale stále zberám a zháňam ďalšiu numizmatickú literatúru.Na tejto stránke som nedávno vysúťažil knižočku Kremnické dukáty od Jána Horáka, bývalého riaditeľa kremnickej mincovne. Poznal som už jeho život ako vlastne 2× postavil mincovňu z popola, aj ako bol po 2sv.vojne postkribuovaný a na mincovňu zatrpkol, ale nezatrpkol na mince a numizmatiku. Bol pri zrode prvého num.krúžku na Slovensku a ako prvý prišiel s myšlienkou založenia Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Rád sa vždy zastavím v antikvariátoch, kde mi občas nejakú knižku s numizmatickou tematikou odložia. Sem tam mi niečo prinesú priatelia, občas nejakú zaujímavú knihu objavím náhodne.

Akých chýb by sa podľa Teba mali vyvarovať mladí, alebo začínajúci zberatelia československých dukátov ?

Hmm....., tu je každá rada drahá. Najlepší je asi Tvoj vlastný recept – kuknem a vidím. Ale nie, ak by som mal poradiť, doporučil by som nezačínať hneď s ČS dukátmi, či inými náročnejšími (prinajmenšom finančne) mincami, tu je každý omyl nie lacný a mimo straty môže začínajúceho zberateľa znechutiť. Je rozumné začať s menej náročnými mincami, naučiť sa posúdiť kvalitu mince, čo je jeden zo základných predpokladov. Mnoho si toho naštudovať, ak je možnosť, poradiť sa so skúsenejšími zberateľmi, ku ktorým má dôveru. Na každý druh mincí je potrebné si vedieť “nastaviť optiku” a poznať ich špecifiká, vtedajšiu technológiu výroby a ražby, teda čo je pri konkrétnej minci výrobným rukopisom a čo menším či väčším poškodením, ktoré zas menej či viac ovplyvňuje hodnotu mince z numizmatického i finančného hľadiska. Inak povedané,mal by o konkrétnej minci,ktorú chce do zbierky kúpiť vedieť čo najviac a byť pripravený. Je skvelé, ak má možnosť sa takéhoto hodnotenia či obchodu zúčastniť ako pozorovateľ so skúseným zberateľom. Dôležitá je aj intenzívna komunikácia s inými skúsenejšími zberateľmi a čerpať z ich vedomosti a praxe. A snažiť sa tiež naučiť čo najviac na chybách iných, nie na chybách vlastných.

Dobré rady dávaš … Čo by si dodal na záver rozhovoru ?

No, na záver. Tak ako som napísal v úvode, ČS dukáty sú téma na knihu a nech napíšem ešte čokoľvek, stále budem mať pocit, že mnohé nebolo povedané. Možno ešte pre zberateľov, ktorí sa o ČS dukáty nikdy nejak nezaujímali. Z počiatočných množstiev vyrazených kusov v rokoch 1978 – 1982 sa po demonetizácií (fyzickom zničení časti nepredaných zásob) v r. 1997 malo administratívne zachovať : dukát 1978 – 7707 ks 2dukát 1978 – 4489 ks dukát 1979 – 3283 ks 5dukát 1978 – 3646 ks dukát 1980 – 1808 ks 10dukát 1978 – 3489 ks dukát 1981 – 2138 ks dukát 1982 – 2382 ks Nikto však nevie, koľko mincí sa reálne dožilo dnešných dní a už vôbec nie v zbierkových stavoch. Z môjho pohľadu sú najmä dukáty Karla IV. nielen prekrásne a očarujúce mince, ale aj výborná zberateľská investícia do budúcnosti. Bolo by falošné, ak by ktorýkoľvek zberateľ povedal, že mu je jedno, ako sa bude jeho zbierka zhodnocovať v budúcnosti. A to si navyše myslím, že čas najmä dukátov Karla IV. ešte len príde, aj keď si tým sám sebe robím medvediu službu. Pre porovnanie, podobne úchvatných svätováclavských dukátov bolo v rokoch 1923 – 39 vyrazených spolu asi 498384 ks (ASI preto, že presná ražba 2dukátu 1930 nie je známa). Z toho sa v rovnakom období predalo, vzhľadom na mimoriadnu obľubu týchto mincí, cez 400000 ks obyvateľstvu i do zahraničia. Ak teda porovnáme celkovú ražbu dukátov Karla IV. – 29351 ks (po demonetizácií) nepomer je zrejmý a aj keď od vyrazenia posledného svätováclavského dukátu do vyrazenia prvého dukátu Karla IV. uplynulo 39 rokov, je výnimočnosť a perspektíva týchto mincí nepochybná. Navyše ak si porovnáme napr. hodnotu najvzácnejšieho R-kového ročníka (mimo pre bežných zberateľov nedostupných predvojnových ročníkov 1937 a najmä 1938 a 1939) dukátu 1934, bolo ho vyrazených 9729 ks. Zachované kusy dukátov Karla IV. by mali byť napr. 1980 – 1808 ks, 1981 – 2138 ks … Na úplný záver by som chcel poďakovať všetkým, ktorí si tento rozhovor prečítali za trpezlivosť a všetkým zapriať úprimne mnoho zberateľských úspechov a radosti z numizmatiky. Všetkým pohodový deň.

Veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor, hlavne za fundované odpovede a tiež za čiastočné nazretie aj do histórie …

Editováno: 24.2.2016 15:58
0 0
Kontaktný formulár

Administrátori: Ivan, Jan

Moderátori: Korlen, majo2291, michal bb, Ševci

VIP partneri: 118apo118, Caesar, minca1, Radek, rudi2, sparky, trobo

Seznam registrovaných uživatelů ( 406 )

Partneri

Reklama