Kaviareň - uvoľnený pokec o všetkom

nepoznam tablety na pranie , iba do umyvacky

…medzitým niekde na východe…

…úspešná reklamná kampaň…

čo to ?

uz znam co budzem vecerac

Re:
Odpoveď na príspevok č. 7546

To nebude Lada že? I keď má dnes výročie

Má niekdo skúsenosti z : silberling.de ???

Trochu z histórie:

V rokoch 1938 – 39, keď bolo Slovensko na prahu vlastnej existencie, slovenskí a českí centralisti predpovedali Slovákom skorý hospodársky krach. Slovensko bolo vtedy označované len za producenta surovín, polotovarov, potravín a lacnej pracovnej sily. Aká však bola na Slovensku v rokoch 1938 –1945 v skutočnosti hospodárska situácia, a ktorá koruna na ktorú po vojne pri obnove Československa doplácala ?

Hodnota koruny Slovenskej republiky

V roku 1929 bola stanovená hodnota československej koruny v zlate na 0,04458 gramu, zároveň bol stanovený kurz 33,75 Kč za 1 USA dolár, alebo približne 6,50 Kč za jeden švajčiarsky frank a asi 6,00 Kč za 1 nemeckú marku. Tieto hodnotové pomery prevzala aj koruna Slovenskej republiky, ktorá si udržala stabilitu až do konca vojny. Švajčiarske, britské, švédske a americké banky ju pokladali za najstabilnejšiu menu stredoeurópskeho bloku. V rokoch 1944/45 nepostihla inflácia ani zďaleka slovenskú korunu v takej miere ako maďarské pengő, nemeckú marku, korunu Protektorátu Čechy a Morava alebo rumunský lei, ktoré už v podstate predstavovali len bezcenné papiere s tým, že rumunský lei zažil úplný krach o troche neskôr, v roku 1946.

Kvalita a vzhľad obehových mincí boli obrazom úrovne hospodárstva štátu

Prvá ČSR za 20 rokov svojej relatívne pokojnej existencie dala do obehu zhruba 328 ton čistého striebra v minciach / 5, 10 a 20 korunák / v celkovej nominálnej hodnote asi 520 miliónov Kč, čo predstavovalo asi 24,3 gramu rýdzeho striebra na jedného obyvateľa. Nepatrné Slovensko, majúce v roku 1940 podľa predbežných výsledkov 2.566.984 štátnych príslušníkov / zdroj:" Slovenská vlastiveda", Bratislava ,1943 /, dalo za obdobie šiestich ťažkých vojnových rokov do obehu zhruba 48 ton čistého striebra, teda na jedného obyvateľa pripadlo asi 18,80 gramu rýdzeho striebra. Je zaujímavé, že základné kvantum obeživa vydala Slovenská republika v rokoch 1941 a hlavne v rokoch 1943/1944, kedy sa aj na Slovensku už začala čiastočne prejavovať inflácia a ojedinele prídelový systém z úsporných dôvodov / hlavne po roku 1943 /. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že počas tzv. SNP vyrobila Kremnická mincovňa v priebehu štyroch týždňov pre potreby Národnej banky v Banskej Bystrici 264 tisíc desaťkorunových strieborných mincí. Množstvo zmincovaného striebra malo byť rozhodne väčšie, pretože pôvodný plán už na roky 1943/1944 počítal z výrobou 5 miliónov strieborných desaťkorunákov, ktoré kryl štát, a tým Národná banka množstvom 17,5 tony čistého striebra. Samozrejme mena Slovenskej republiky bola krytá zlatom a aktívami Slovenskej národnej banky, tak ako v každom ekonomicky vyspelom štáte so stabilnou menou.

Kto si mohol dovoliť taký luxus, že vydával počas druhej svetovej vojny bežné obeživo razené zo striebra ?

Strieborné obehové mince v tom čase vydávalo v Európe len niekoľko štátov. Veľká Británia nepretržite vydávala strieborné mince s 50% rýdzosťou striebra od roku 1920 do roku 1946. Neutrálne a vďaka vývozu železnej rudy hospodársky relatívne stabilné Švédsko, v roku 1942 znížilo rýdzosť striebra v svojom obežive na prípustné krajné minimum 40% a takéto mince vydávalo zhruba do 60-tych rokov. Formálne neutrálne Portugalsko razilo strieborné, národne originálne mince bez zmeny približne od roku 1928 do roku 1960. Aj Rumunsko prosperujúce z vývozu ropy a pohonných hmôt razilo počas vojny strieborné obeživo, ale od roku 1942 v horšej kvalite a v rokoch 1946/47 ešte vydalo asi dve strieborné vysoko inflačné mince. Neutrálne a hospodársky relatívne stabilné prosperujúce Švajčiarsko roku 1940 pozastavilo razenie strieborného obeživa a obnovilo ho až po roku 1945 s tým, že trvalo v nezmenenej podobe do roku 1968.

Slovenská republika počas svojej existencie ani raz neznižovala rýdzosť alebo hmotnosť svojich strieborných mincí, 10 korunák mal hmotnosť 7 gramov a rýdzosť striebra 50%, oba typy 20 korunákov mali hmotnosť 15 gramov a rýdzosť striebra 50% a 50 korunák mal 16,5 gramov a rýdzosť 70%. Medzi ľuďmi sa šírili informácie, že strieborný desaťkorunák má jadro zo zlata, táto informácia je mylná. Nakoľko sa jedná o rýdzosť 50%, jeho jadro je žlto – červené z dôvodu prítomnosti medi, povrch na takýchto minciach každá mincovňa upravuje, tak aby sa prekryla prítomnosť medi v zliatine.

Kurz slovenskej koruny k nemeckej marke bol stanovený direktívne a nereálne, kurz marky bol nadhodnotený takmer o 50%. Oficiálny kurz v roku 1939 bol určený 1 marka = 11,60 slovenských korún, hoci reálny vzťah bol 1 marka = 6,00 slovenských korún. Od roku 1942/43 to už bolo 1 marka = 3 – 4 slovenským korunám.

Vplyv vojnových rokov

Proti uvádzanému môžu byť námietky. Napríklad, že desaťkorunák z obdobia 1. ČSR obsahoval až 7 gramov rýdzeho striebra a slovenský len 3,5 gramu. Slovensko či chcelo alebo nie, muselo rešpektovať vojnový stav a ceny drahých kovov, hoci pôvodne podľa oficiálnych návrhov mali mince obsahovať rovnaké množstvo a rýdzosť striebra ako za 1. ČSR. Ďalej tu bol už nanútený pre slovenskú korunu nevýhodný pomer k marke / 1:11,60 /. Už tým strácalo Slovensko pri obchodných platbách s Nemeckom 50%. Po roku 1942, a hlavne ku koncu vojny strácalo Slovensko ešte viac z dôvodu narastajúceho hospodárskeho úpadku Nemecka.

Ing. Marián Tkáč vo svojej práci “Národ bez peňazí”, Bratislava 1992, uvádza, že Nemecko sa u Slovenského štátu zadlžilo 8 miliardami slovenských korún. Nemecko sa zmocnilo aj fakticky rozhodujúcich slovenských podnikov, do ktorých muselo Slovensko investovať 4 miliardy korún.

Podvratná činnosť “benešovcov” voči slovenskej korune

Tzv. Československá vláda v rokoch 1944/45 dávala živelne, hlavne na východnom Slovensku do obehu kvantá obeživa, tzv. Česko-slovenské korunové poukážky. Nekryté peniaze obyvateľstvo odmietalo prijímať. V praktickom živote sa pri platení vyskytovali prípady, že slovenský papierový /nie strieborný/ desaťkorunák mal väčšiu hodnotu ako desaťtisíc v poukážkach. Mnohí ľudia, hlavne na juhovýchodnom Slovensku tieto poukážky a inflačné maďarské pengő používali na tapetovanie vonkajších suchých záchodov, vraj mali dobre izolačné vlastnosti, bolo v nich potom teplejšie.

Je len logické, že táto peňažná diverzia benešovcov bola vo svojej podstate krátkozraká a hlavne dvojsečná, lebo povojnová česko – slovenská mena bola budovaná aj na slovenskej korune.

Štátny dlh Slovenskej republiky

Výrok pražských centralistov o slovenskom krachu sa nesplnil. Slováci počas mnohými zatracovaného Slovenského štátu rozhodne nežobrali v Prahe ani inde o pomoc. Skôr opak bol pravdou. Roku 1945 predstavoval rokmi nakumulovaný štátny dlh Slovenskej republiky len 14,5 miliardy slovenských korún, na ktorom sa podieľal dlh Nemecka sumou 8 miliárd korún / čiže čistý dlh bol len asi 6,5 miliardy Ks /. Štátny dlh Protektorátu Čechy a Morava bol vyše 200 miliárd protektorátnych korún. Na čiernom trhu a na obchodnej burze sa vymieňala 1 slovenská koruna za 10 – 50 protektorátnych korún. I napriek tomu pražská vláda tesne po obnove ČSR stanovila nereálny, slovenskú korunu tvrdo diskriminujúci pomer 1:1 k protektorátnej korune. Hospodárska a finančná politika pražskej vlády priviedla povojnovú čs. korunu do takej inflácie, že v roku 1953 bola nútená urobiť menovú reformu v pomere 5:1, ktorá zo dňa na deň ožobračila desaťtisíce slušných ľudí. Taký otras slovenská koruna nezažila ani počas ťažkých vojnových rokov. Osobne si myslím, že tieto aktivity pražskej vlády už od roku 1944/45 a následne rokov tzv. “Gottwaldovského obdobia” boli úmyselne a cieľavedomé.

Zahraničný obchod Slovenskej republiky

Už citovaná “Slovenská vlastiveda”, Bratislava 1943, uvádza: "Slovensko vyviezlo / roku 1940 / potravín, surovín a tovaru za 3.174.935.000 Ks a doviezlo za 2.872.508.000 Ks. Vychádza aktívum 302.427.000 Ks, čo pri celkovom obrate zahraničného obchodu 6.047.443.000 Ks je 5% celkového obratu.

Pri vyššie uvedenom prepočte, aktívum 302.427.000 Ks predstavuje 8.960.000 USA dolárov, zodpovedajúcich v tom čase zhruba 13.480 kg čistého zlata. Pre zaujímavosť, dnes by uvedené množstvo zlata stalo asi 633 miĺiónov eur.

Za povšimnutie stoji aj niekoľko údajov o množstve prekladaného tovaru v bratislavskom prístave v tonách:

V roku 1913 to bolo 41.370 ton, v roku 1928 bolo 474.575 ton, v roku 1931 bolo 785.939 ton, roku 1937 bolo 886.223 ton a v prvom roku samostatnej Slovenskej republiky až 1.012.004 ton. Je až prekvapujúce, že roku 1939 mal bratislavský prístav, nachádzajúci sa v štáte majúcom už len asi 1 pätinu obyvateľstva 1. ČSR, väčší obrat ako v rokoch najväčšej prosperity celého Československa.

Slovensko vraj zbohatlo na vojne

Áno, Slovensko zbohatlo relatívne na vojne, no nie v takej absolútnej miere ako druhé štáty. Okrem USA, ktoré vojnou získali najviac, zarobili i niektoré európske štáty. Neutrálne Švédsko zarobilo hodne na vývoze surovín, hlavne železnej rudy ale i tovarov do Nemecka. Z priemerne vyspelej krajiny sa stal rýchlo po vojne jeden z najbohatších štátov Európy. V neutrálnom Švajčiarsku sa kumulovali peniaze zo všetkých štátov Európy, dokonca rovnako peniaze židov i nacistov. Dokonca Švajčiarsko nepriamo zarába na účtoch jedných i druhých ešte aj teraz, takmer 70 rokov po vojne. Rumunsko veľa zarobilo na vývoze ropy, pohonných hmôt a potravín do Nemecka ale i do ostatných štátov, tento profit trval do polovice roku 1944, keď sovietske vojska postupili k hraniciam Rumunska. Franco cez vojnu vďaka svojej neutrálnej politike obnovil občianskou vojnou zničené Španielsko. Na vojne dobre zarobilo aj v tom čase neutrálne Turecko, ktoré vtedy výrazne postúpilo v budovaní základov moderného štátu, obchodovalo skutočne s každým, s kým sa dalo. Na vojne dokonca zarobil i Irán a jeho orientácia na ZSSR a celkove na spojencov mu priniesla tiež slušné zisky. A dokonca Protektorát Čechy a Morava prežil vojnu relatívne pokojne a v relatívnom blahobyte aj vďaka vysoko rozvinutému hospodárstvu a kompromisnej politike prezidenta Dr. Emila Háchu a jeho vlády. Niečo pravdy na tom bude, keď sa hovorí, že tzv. Pražská revolúcia v máji 1945 bola konaná pri pive a suchej saláme.

Slovenské vojnové bohatnutie a vládny program Slovenskej republiky

Hlavné body vládneho programu v oblasti ekonomiky boli: industrializácia, rozšírenie pracovných možnosti, povznesenie hospodárstva. V “Slovákovi” z 12. marca 1940 si možno prečítať: “Slováci bohatnite, pretože z bohatých jedincov vznikne bohatý národ, ktorým chceme už raz byť, pretože národ žobrákov je národom otrokov.” V záujme toho sa vláda všemožne snažila vytvoriť vhodnú investičnú klímu. V novembri 1940 bol prijatý zákon o podpore priemyslu. Tento zákon zaručoval podnikateľom podporu štátu, ochranu pred zásahmi nepovolaných osôb, umožňoval vyvlastňovať pozemky na zavedenie novej výroby, poskytovať továrňam veľké úľavy na daniach, clách pri dovoze zariadení, výhody v dopravných tarifách na železnici a pomoc pri zaobstarávaní bankového úveru. Ak vznikol podnik v oblasti s veľkým prebytkom pracovných síl, mohol si nezdanene odpísať až 40% ziskov.

Slovensko naozaj zbohatlo na vojne, uvedomilo si samé seba, žiaľbohu trvalo to krátko. 29. augusta 1944 začalo 45 ročné obdobie temna v našich dejinách.

Ak sa niekto venuje zbieranie a obdobiu Nemeckého cisárstva, dostal som do daru knihu o falzifikátoch týchto mincí. Tým že je to dar, nepatrí sa ju predať či iným spôsobom posunúť, ale ak by niekto čokoľvek z nej potreboval, bez problémov pofotím a pošlem.

dávno tu nebol test – tak jedným prispejem

nie je o vedomostiach ale o osobnosti

http://www.psychotest.sk/index.php?…

Zahájil som Vianočné rozplavby na pol metra. Kto sa chce pridať prineste si plavky .

Vesele Vianoce

Všetkým prajem krasne vianočne sviatky a v Novom roku 2017 hodne štestí

práca šľachtí ale relax zvelebuje

Re:
Odpoveď na príspevok č. 7614

sparky napsal:

Zahájil som Vianočné rozplavby na pol metra. Kto sa chce pridať prineste si plavky .

bud su tie sardinky velke, alebo mas malu vanu…ako sa tam chlap ako ty vojde? obuvakom?

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 7645

tomi napsal:

sparky napsal:

Zahájil som Vianočné rozplavby na pol metra. Kto sa chce pridať prineste si plavky .

bud su tie sardinky velke, alebo mas malu vanu…ako sa tam chlap ako ty vojde? obuvakom?

Ja ? Drobček? Polmetrovým obuvákom sa tam nasúvam . Neboj vaňa je dosť veľká , všelijaké huncútstva by sa tam dali stvárať .

Poznáte slovenské príslovia? Doplňte 11 viet, ktoré poznajú už celé generácie!

Pred maratónom rozprávok, leňošenia a prejedania malý kvíz, kým vládzeme Moje skóre 10/11,, nevedel som, načo tomu dom..
http://www.cas.sk/…e-generacie/

Re: Poznáte slovenské príslovia? Doplňte 11 viet, ktoré poznajú už celé generácie!
Odpoveď na príspevok č. 7651

Korlen napsal:

Pred maratónom rozprávok, leňošenia a prejedania malý kvíz, kým vládzeme Moje skóre 10/11,, nevedel som, načo tomu dom..
http://www.cas.sk/…e-generacie/

Posledné porekadlo:

Sex je pre chudobných , my bohatí pijeme.

Re: Re: Poznáte slovenské príslovia? Doplňte 11 viet, ktoré poznajú už celé generácie!
Odpoveď na príspevok č. 7655

Ja to poznám tak, že sex je golf chudobných. Úprimne, mňa golf nejako neláka 

Pri golfe dávaš do dierky ale guľky. Je tam teda nepatrný rozdiel.

U nás už svítí…

Nemáš na poriadne sviečky Michal ? S lupou som musel na obrázku hľadať

To tak Juraji svíčky … ještě by mi chytl barák jak se znám… ve tmě to jde hezky vidět toto byla jen světelná generálka.
Kapříci ještě plavou nebo už máš v peněžence šupinky? 

Kapříci rozplavby nezvládli . Udýchali sa k smrti . Predsa len vo vani im bolo tesno . Opatrne som z nich vybral duše a už čakajú na vysmážanie a varenie polievky .

Prikladám recept :

Rybaciu hlavu zbavím očí a žiabrov . Kúsky mäsa na chrbtici keď robím filety z kapra tiež dám bokom na prípravu polievky . Rybu zabalím do gázy vopred dobre umytej a varím v hrnci kde pridám sol, čierne a nové korenie – samozrejme celé . Strúčik cesnaku a malú cibuľku.
Toto všetko keď prejde krátkym varom – v prípade potreby sitkom " ošumovať" vyberiem a opatrne pomocou vidličiek povyberám kúsky mäsa z hláv a chrbtice tak aby tam nezostali kosti . Všetko to potom vrátim naspäť do hrnca / samozrejme bez kostí a ostatného odpadu/ kde to chcvíľu počká na ďalšie spracovanie. Medzitým na oleji opražím do zlatista na drobno nakrájanú zeleninku – petržlen, mrkvu, kaleráb a príp. aj zeler . Zo začiatku to nechám trochu udusiť pod pokrievkou aby zeleninka zmäkla a až následne opečiem .
Keď je to hotové pridám všetko do hrnca s rybacím mäsom kde pokračujem vo varení . Po chvíli pridám na zahustenie trochu detskej krupice – za stáleho miešania aby sa Vám neurobili hrudky a pridám ešte aj trochu vaječného bielka …tiež dobre miešať . Nakoniec po zvarení a odstavení pridám na drobno nakrájanú petržlenovú vňaťku . Počas varenia je možné dochutiť vegetou, soľou , korením podľa potreby …Soľ doporučujem morskú.

A prajem dobrú chuť!!!!!!!!!­!!!!!!!§§

Niečo pre nežné pohlavie pod stromček.

ševci …ako si na tom ty?????