Úvod
Numizmatickou zaujímavosťou možno nazvať šróbovacie mince, toliare a medaily.
Načo je to dobré a o čo tu vlastne ide ?
Šróbovacie mince, toliare a medaily sa používali na ukrývanie. Napríklad hráči do nich ukrývali pri kartových hrách zlaté mince. Milenci si v nich navzájom posielali ľúbostné listy. Ukladali sa do nich tajné mapy. Skrývali sa v nich rodinné šperky. Dnes sa do nich dávajú papierové leporelá, ktoré majú priblížiť ľuďom nejaké významné osobnosti, dejiny, stavby a iné. Prvé z nich vznikli na konci 16. storočia a väčšinou boli vyrábané v Augsburgu, ale aj v Norimbergu a vo Viedni do prvej polovice 20. storočia. Vo vnútri mincí môžu byť vyryté ornamenty, bývalé tajné správy (vyskytujú sa v minciach najmä po roku 1730), prilepené obrázky akvarelov ako zmenšená reprodukcia sakrálnych obrazov a obrázkov módy (1650 až 1730). Dodnes sa vyrábajú šróbovacie medaily s obrázkami vo vnútri.
Šróbovacie mince, toliare a medaily sú vyrobené z rovnakých materiálov ako ostatné mince, toliare a medaily. Z numizmatického hľadiska sa v podstate jedná o znehodnotené mince. Samozrejme iba ak neboli vyrobené priamo ako šróbovacie. Mince staršieho dáta razby boli na šróbovacie upravené neskôr, z pôvodných mincí. Vo všeobecnosti sú vyrobené razbou, odlievaním, alebo lisovaním. Tie razené a odlievané sú následne sústružené a opatrené závitom, alebo bez závitu s presným priemerom na zasunutie oboch častí mince do seba. Najmenší priemer je asi 9 mm a najväčší som videl cez 60 mm. Tieto mince, toliare a medaily sa skladajú väčšinou z dvoch samostatných častí. Výnimkou je spojenie oboch častí pántom, alebo použitie tajnej dutiny v minci s maskovaným zatváraním. Ak sa šróbovacie mince, toliare a medaily skladajú z dvoch častí, spájajú sa šróbovaním pomocou závitu, alebo zasunutím oboch častí do seba. Závit je veľmi jemný a veľmi často býva poškodený. To má veľký vplyv na cenu mince, toliaru, alebo medaily. Ceny sú rôzne. Od niekoľkých eur až po niekoľko sto eur. Vzácnosť je daná hlavne stavom a vekom mince a jej obsahom. Pri niektorých starších minciach s pôvodným obsahom, teda listinami alebo so vzácnou mincou, idú ceny do závratných výšok.
V obchodnom styku sa stretneme hlavne s nemeckým označením – Schraubmünze(n), Schraubt(h)aler, Schraubmedaille, Steckmedaille. Tieto výrazy sú vhodné aj na vyhľadávanie v internetových vyhľadávačoch. Steckmedaille sa od ostatných odlišuje výrobou lisovaním a uzatváraním zasunutím oboch častí do seba. Závit sa tu nepoužíva. Jeden kus je i na obrázku. Na obrázkoch i sú tri medené šróbovacie mince s funkčným závitom. Funkčnosť závitu je tu dôležitejšia ako stav mince, alebo jej vzácnosť. Bez funkčného závitu je totiž šróbovacia minca nepoužiteľná. Za pozornosť stojí aj materiál mincí. Meď je mäkký kov a aj preto je veľa týchto mincí s poškodeným závitom. Bol som však prekvapený, ako rýchlo a ľahko sa mince i s poškodeným závitom v prípade potreby predali. V týchto šróbovacích minciach na obrázkoch sa pravdepodobne ukrývali vzácne mince. Na zabránenie pohybu ukrytej mince vo vnútri šróbovacej mince sa požívali výstelky. V starších časoch to boli vložené kúsky kože a neskôr vlepená plsť. Do menšej mince sa vmestia dukáty, 10 korony a podobné mince do priemeru asi 20 mm. Do väčšej sa vmestia mince do priemeru asi 27 mm. Pri štandardných hrúbkach ukrývaných mincí.
Najviac sa mi páčia medené exempláre šróbovacích mincí. Sú to nádherné kúsky. Ak sa so šróbovacími mincami, toliarmi alebo medailami niekde stretnete, odporúčam vám bližšie si ich prezrieť.
