Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

Medailérska tvorba K.K.Hauptmünzamtes vo Viedni

(v príprave)

K.K. Hauptmünzamtes in Wien – Cisársko-kráľovský Hlavný mincový úrad vo Viedni.
Tvorca starých i nových hodnôt razených v kove.

(zdroj: Internet)

Ďakujem za založenie tejto témy. Požiadal som o to z viacerých dôvodov. Nedalo sa myslím nepostrehnúť, že tieto razby v posledných mesiacoch a rokoch prakticky vymizli z ponúk e-shopov, aukcií i trhu. Mňa samého tieto tzv. neskoršie razby viedenskej mincovne zaujímajú už roky a intenzívne som pátral po okolnostich ich vzniku, pretože doteraz to bolo v rovine skôr rôznych povestí a domienok. Som presvedčený, že aj s vicerými kolegami ktorým je táto téma blízka, budeme vedieť nespochybniteľne preukázať, že tieto tzv. neskoršie razby viedenskej mincovne boli oficiálne štátne razby cisársko-kráľovského Hlavného mincového úradu vo Viedni. Už dnes môžem zodpovedne prehlásiť, že tieto razby boli aj katalogizované, čo si myslím, posunie tento zberateľský materiál do celkom iného levelu a svetla. Domnievam sa, že túto tému budeme mať dostatočne spracovanú na relevantnú prezentáciu tak cca v prvej polovici júna, teda niekedy po BZD. Som si istý, že sa opäť zas raz podarí odstrániť ďaľšie biele miesto na numizmatickej mape.
Budeme samozrejme ostatným užívateľom povďační za ich poznatky a informácie, ktoré obohatia a objasnie túto tému.
Ako takú ochutnávku dnes uvádzam, podľa môjho názoru, skúšobnú razbu svadobnej medaily Márie Antónie, známejšej ako Mária Antoinetta z roku 1770. Že sa jedná o skúšobnú razbu myslím jednoznačne preukazuje označenie na averze HMA 1914 a na reverze HMA 1915. Ďalej typický “otrep” skúškobných razieb toho obdobia, i použitý materiál.
Viem, že príprava celého projektu započala už o niekoľko rokov skôr, vlastním dokument už z roku 1911, kde sa tieto razby administratívne uvádzajú. Všetky podklady a meteriály ktoré sa mi podarilo zhromaždiť, dám k dispozícii prostredníctvom tejto stránky v sľúbenom termíne, včetne foto dokumentov, náhľadov katalógov i dobových cenníkov.

ďaľšie foto

Konecne sa mi aspon takto dufam potvrdia moje dávne pochybnosti o existencii tychto katalogov. A poviem aj preco: chodieval som na prve obrovske burzy po revolucii v Nitre, ktore sa uskutocnili v PKO. A taketo burzy tak obrovskeho rozsahu starozitneho materialu som odvtedy, nikde nezazil. Bol to vlastne taky ritual, v nedelu rano ist na burzu a vratit sa domov k obedu. Ale k podstate veci: zoznamil som sa tam s jednym starym panom, ktory pravidelne predaval a kupoval mince a medaile RU. Pri mnohych debatach s ním mi utkvela jedna jeho veta v pamati, ktoru mi povedal: „Ja zbieram iba medaile a plakety, ktore su v starom katalogu viedenskej mincovne.“ Aj mi povedal, ze ma doma nejaky stary katalog a v nom su fotografie medaili a plakiet a tieto sa snazi zbierat. To bolo vsetko. Roky som sa snazil takuto literaturu najst, dokonca som pisal aj do mincovne vo Viedni, ale nikto nevedel o aky katalog sa jedna a ja som to zacal brat ako fantasmagorie stareho pana.

Ale Ivan ak mas v rukach takyto katalog, tak to mas v rukach numizmaticku bombu, ktora zmeni pohlad na medaile a plakety z tohto obdobia. A ked su takto katalogizovane, ani si nechcem predstavit, co sa bude diat po jeho uverejneni. Ja len dufam, ze mam aspon nejake medaile z tohto katalogu aj vo svojej zbierke 

Co sa tyka HMA razieb, tak za 3 roky som zohnal jednu, ako keby sa pod zem prepadli.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9598

Tu je ta knizka
https://archive.org/…munzen12kkha

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9599

Nie, to nie je tá knižka. Je to vydanie z roku 1901, ak som dobre pozeral, tak ťažko bude obsahovať razby HMA z rokov 1914 a 1915. Hlavný mincový úrad (HMA) vydal v rokoch 1911 až 1914 predajný katalóg v troch dieloch (folge). Každá sa skladá z dvoch častí, obrazovej a cenníka s predslovom. Zatiaľ pre podnietenie fantázie foto…

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9598

KB1328 napsal:

Konecne sa mi aspon takto dufam potvrdia moje dávne pochybnosti o existencii tychto katalogov. A poviem aj preco: chodieval som na prve obrovske burzy po revolucii v Nitre, ktore sa uskutocnili v PKO. A taketo burzy tak obrovskeho rozsahu starozitneho materialu som odvtedy, nikde nezazil. Bol to vlastne taky ritual, v nedelu rano ist na burzu a vratit sa domov k obedu. Ale k podstate veci: zoznamil som sa tam s jednym starym panom, ktory pravidelne predaval a kupoval mince a medaile RU. Pri mnohych debatach s ním mi utkvela jedna jeho veta v pamati, ktoru mi povedal: „Ja zbieram iba medaile a plakety, ktore su v starom katalogu viedenskej mincovne.“ Aj mi povedal, ze ma doma nejaky stary katalog a v nom su fotografie medaili a plakiet a tieto sa snazi zbierat. To bolo vsetko. Roky som sa snazil takuto literaturu najst, dokonca som pisal aj do mincovne vo Viedni, ale nikto nevedel o aky katalog sa jedna a ja som to zacal brat ako fantasmagorie stareho pana.

Ale Ivan ak mas v rukach takyto katalog, tak to mas v rukach numizmaticku bombu, ktora zmeni pohlad na medaile a plakety z tohto obdobia. A ked su takto katalogizovane, ani si nechcem predstavit, co sa bude diat po jeho uverejneni. Ja len dufam, ze mam aspon nejake medaile z tohto katalogu aj vo svojej zbierke 

Co sa tyka HMA razieb, tak za 3 roky som zohnal jednu, ako keby sa pod zem prepadli.

No, je to trochu náročnejšia téma. Niekoľko rokov som sa usiloval rôznymi spôsobmi a kanálmi dopátrať k nejakým podkladom o týchto razbách. Viedenská mincovňa na túto tému nediskutuje, resp. odpíše vyjadrenie, že takéto záznamy nemajú k dispozícii. Či je to objektívna realita alebo nechuť púšťat niekoho do svojich archívov neviem. Nie len ja, ale mnohí ďaľší sa pokúšali dostať info takpovediac priamo zo zdroja. Márne. O existencii nejakých katalógov navyše vydaných priamo Hlavným mincovým úradom som dlho nevedel. Ani mnohoroční profesionáli u nás, v Nemecku či Rakúsku s ktorými komunikujem o tomto nevedeli. Aj ja som počul len fámy a úprimne, už som im ani veľmi neveril. Ale, ako by asi povedal Sparky, náhoda je sviňa. Jeden náš člen, aj týmto mu vyjadrujem vďaku nie len za seba, ale nepochybne aj za mnohých iných, mi na oplátku za darované katalógy “Rakúske, Rakúsko-uhorské vojenské a občianske záslužné a pamätné medaile a kríže” venoval brožúru ktorú mal už mnoho rokov doma. Keď som mu odniesol spomenuté katalógy a vrátil sa domov, už ma čakal mail, že by mi tiež rád urobil radosť a či by ma potešila literatúra ktorej poslal foto. Priznám sa, ani mi to hneď nedocvaklo. Ale keď som si uvedomil o čo ide, skoro som spadol zo stoličky. Bol to tretí diel na foto a ten člen má nick Iver. Ďakujem za všetkých ešte raz.
No, potom to už bolo len o pátraní cez antikvariátne vyhľadávače po celom svete. Niečo sa podarilo v USA, niečo v Nemecku a niečo v Rakúsku. Dnes vlastním všetky tri diely a cenníky k prvému a tretiemu dielu. Cenník k druhému dielu sa mi nepodarilo doteraz získať.
Takže touto šťastnou náhodou sa mnohoročná záhada vyriešila k numizmatickej spokojnosti a môžem zopakovať čo som napísal v úvode, viem teraz jednoznačne a nespochybniteľne preukázať, že tzv. neskoršie razby viedenskej mincovne značené HMA 1914 a HMA 1915 sú oficiálne a katalogizované razby cisársko-kráľovského Hlavného mincového úradu.
Predpokladám, že už v tom čase bol taký dopyt a zároveň nedostatok pôvodných medailových razieb na trhu, že HMA pristúpil na tzv. neskoršiu razbu vybraných historických medailí zo svojej produkcie. Aby sa neskoršie razby dostatočne odlišovali od pôvodných razieb, obvykle mali neskoršie razby odlišný priemer a boli na oboch stranách značené HMA, značka HMA a letopočet, teda 1914 a 1915. V katalógoch sú uvedené iba bronzové medaily a plakety, v texte úvodu cenníku sa ale píše, že občania si mohli niektoré objednať aj v striebre a nasleduje popis výpočtu ceny ako aj (už vtedy) možnosti objednávky na dobierku, s výnimkou Viedne. Zlato sa v predajných katalógoch vôbec nespomína. Vieme ale, že aj tieto sa ukázali na niektorých aukciách a sám niečo z toho vlastním. Obvykle sa niekto snažil označenie HMA.. rozryť alebo vybrúsiť, aby sa medaily mohli vydávať za pôvodný originál. Je to trochu podivné, lebo napríklad svätojurská medaila (bola v aukciách, myslím že Trobo to má zmapované) má oproti pôvodnej razbe Jeremiáša Rotha z roku 1738 v priemere 83 mm, 60 mm priemer a rýdzosť zlata nie je dukátová, ale (ako u všetkých HMA Au) 585/1000. Teda aby bola neskoršia razba dostatočne odlíšená, razil sa iný priemer, medaily sa označovali na oboch stranách a boli v inej rýdzosti. Napriek tomu konkrétne tieto medaily dosahovali na aukciách veľmi vysoké ceny. Osobne si nemyslím že i cez odstránenie označenia sa kupujúci domnievali že kupujú pôvodnú razbu, tam by asi bola cena zas niekde celkom inde.
Počas môjho dlhého pátrania o pozadí vzniku týchto razieb sa mi niektoré podarilo získať a niektoré mi zas bolo umožnené zdokumentovať. Všetky tieto náležitosti si pre seba nenechám, ale ako som vyššie sľúbil, zverejním ich. Taktiež katalógy nechám vo veľmi obmedzenom množstve reprintovať (tu mám zatiaľ trochu problém ako, aby sa originály nepoškodili) a venujem ich zberateľom a členom našej stránky, ktorí viem že sa o tieto razby úprimne zaujímajú. Napríklad aj KB1328 

Priatelia, s potešením Vám môžem oznámiť, že tím autorov – redaktorov našej stránky práve po vzájomnej dohode posilnil 118apo118. S týmto kolegom už dlhšiu dobu na rozkrývaní problematiky okolo tzv. neskorších razieb HMA spolupracujeme, pomáhame si a vymieňame informácie. 118apo118 je rovnako dlhšiu dobu zberateľom medailových razieb včetne HMA i neskorších z roku 1958, ktoré boli razené pomocou náradia z rokov 1914 a 1915. Má navyše reálne poznatky a skúsenosti z nemecky hovoriacich krajín a zo spolupráce s tamojšími poprednými zberateľmi a obchodníkmi. Nepochybujem, že jeho prítomnosť v poradenstve ako redaktora bude pre všetkých a najmä tému veľkým prínosom. Vitaj 118apo118.

Ja sa tiež úprimne teším , že aspoň časť medailovej tvorby hoci nie našej československej , sa bude dať zbierať s pocitom , že má človek k niečomu konkrétne akú takú históriu .

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9602

Ďakujem za privítanie Ivan
Som rád že sa môžem podeliť o svoje poznatky a skúsenosti ohľadne neskorších razieb medailí HMA so Slovenskými zberateľmi.
Týmto razbám sa už venujem dlhšiu dobu hlavne z dôvodu nedostupnosti pôvodných razieb medailí rakúsko-Uhorska v Top stavoch.
Razba medailí HMA sa realizovala aj v rokoch 1958 a 1959 najčastejšie sú značené:

1. typ značenia: Na averze HMA 1958
2. typ značenia: Na hrane letopočtom 1958 alebo 1959
3. typ značenia: Na hrane nápisom Hauptmunzamt Wien
4. typ neznačené vôbec a takmer identické ako pôvodné razby medailí Rakúsko-Uhorska

Neskôr doložím aj fotografie typov značenia
V roku 1914 a 1915 sa razili medaile HMA v kovoch bronz, striebro, zlato pričom v striebre a v zlate sa razili len na objednávku.
V roku 1958 a 1959 sa razili prevažne v bronze

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9605

No ja mám práve asi 48 hodín jednu razbu ktorá, podľa mňa spadá pod bod 4, je zrejmé že sa nejedná o pôvodnú razbu, ale chýba jej akékoľvek označenie. Aj parametre cca súhlasia, medaila má 143,22 g a priemer 71 mm. Táto razba je katalogizovaná hneď pod číslom2 v predajnom katalógu HMA z roku 1913 (foto). Táto by mala mať priemer 72 mm. Takže všetko nasvedčuje tomu, že sa jedná o razbu z rokov 1958 – 1959 bez označenia. Ale tak zas, je to krásavica nevšedná (ďaľšie foto)

Niektoré typy značenia na ukážku razieb HMA 1958 a1959

Ďakujem za skvelý nápad otvoriť tému, ktorá určite pomôže každému koho tieto medaily zaujímajú. Ja sa úprimne teším, lebo mňa
pred nedávnom tiež chytili a veľmi rád sa dozviem nové informácie. Korlenovi a 118apo118 veľká vďaka za info.

Dobrá správa pre všetkých fanúšikov razieb ktorým je venovaná táto téma. Dnes sa mi podarilo získať aj úvodný materiál k týmto razbám, teda I. diel – prvé vydanie + cenník z roku 1911 (foto). Čo som si zatiaľ narýchlo všimol, v prvom vydaní bolo možné si všetky medaily z katalógu objednať aj v striebre, čo už pri druhom vydaní možné nebolo. Pracujem na prekladoch a fotodokumentácii.
Pri tejto príležitosti ešte ďaľšia informácia. Komunikoval som už s viacerými firmami ohľadne výroby reprintov katalógov a cenníkov. Nie je dobrá správa že materiály nevedia skopírovať tak, aby mi zaručili nepoškodenie originálov, ktoré sú v lepenej väzbe. Takže uvažujem predbežne takto. Pofotím katalógy a cenníky od prvej strany po poslednú tak, že pri posúvaní obrázkov to bude presne ako listovanie v katalógu. Potom celý súbor nahrám na USBčka. Bude to rýchlejšie, možno aj praktickejšie a aj rýchlejšie. Teda tak, aby som možno mohol petešiť prvých fanúšikov na burze v Trenčíne a ďaľších na BZD. Teda ak sa neurazíte.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9613

Korlen napsal:

Dobrá správa pre všetkých fanúšikov razieb ktorým je venovaná táto téma. Dnes sa mi podarilo získať aj úvodný materiál k týmto razbám, teda I. diel – prvé vydanie + cenník z roku 1911 (foto). Čo som si zatiaľ narýchlo všimol, v prvom vydaní bolo možné si všetky medaily z katalógu objednať aj v striebre, čo už pri druhom vydaní možné nebolo. Pracujem na prekladoch a fotodokumentácii.
Pri tejto príležitosti ešte ďaľšia informácia. Komunikoval som už s viacerými firmami ohľadne výroby reprintov katalógov a cenníkov. Nie je dobrá správa že materiály nevedia skopírovať tak, aby mi zaručili nepoškodenie originálov, ktoré sú v lepenej väzbe. Takže uvažujem predbežne takto. Pofotím katalógy a cenníky od prvej strany po poslednú tak, že pri posúvaní obrázkov to bude presne ako listovanie v katalógu. Potom celý súbor nahrám na USBčka. Bude to rýchlejšie, možno aj praktickejšie a aj rýchlejšie. Teda tak, aby som možno mohol petešiť prvých fanúšikov na burze v Trenčíne a ďaľších na BZD. Teda ak sa neurazíte.

No neviem , neviem , či sa neurazím , hihihi

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9616

No, myslel som si

Pekný prírastok.

No tak ešte jedna sľubná chuťovečka a ukážka na dlhý víkend
Jená sa, vo voľnom preklade, o nariadenie k. k. (cisársko-kráľovského) Ministrerstva financií z 13. apríla 1905 a 24. decembra 1910 ako úradu príslušného, pre razbu medailí a plakiet Hlavného mincového úradu vo Viedni podľa platných predpisov a ustanovení.

Včera som sem vkladal Nariadenie Cisársko-kráľovského ministerstva financií z 13. aprila 1905 a 24. decembra 1910, týkajúce sa predpisov platných pre razbu medailí a plakiet v cis.-kráľovskom Hlavnom mincovom úrade vo Viedni.
I keď sa netýkajú priamo nariadenia pre tzv. neskoršiu razbu medailí a plakiet Hlavného mincového úradu, pre zaujímavosť a poučenie prikladám foto originálneho dokumentu i voľný preklad, pre ilustráciu ako začiatkom dvadsiateho storočia vo viedenskej mincovni fungovali razby na objednávku a ich účtovanie.
Občania, organizácie i firmy si mohli zadať – objednať razbu medailí, v podstate ako aj dnes, s tým, že v prípade drahých kovov sa uvádza rýdzosť 987/100 ako pri zlate tak i striebre. Pri tzv. neskorších razbách historických medailí sa napríklad zlaté razby, kôli odlíšeniu od originálu, razili v netradičnej rýdzosti 585/1000. Pre vylúčenie zámeny s originálom sa medaily razili v týchto odlišnostiach. Ako som vyššie uviedol, rozdielna rýdzosť, iný priemer (napr. svätojurská medaila ogiginál 83 mm, neskoršia razba 60 mm) a na oboch stranách sa označovali HMA, značka Hlavného mincového úradu, a ročník. Tieto označovania sa často zo zištných dôvodov odstraňovali, ako mám zdokumentované a neskôr zverejním.

voľný preklad

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9624

Veľmi zaujímavé a užitočné informácie
Postupne sem budem pridávať fotky razieb HMA aby zberateľia boli v obraze ktoré konkrétne razby medailí sa razili ako neskoršie HMA 1914, 1915 ale aj 1958 a 1959
Uverejním aj zopár predajov v poslednej dobe lebo aktuálne som nenašiel žiadne
Jednoducho ich nie je a skôr sa dajú kúpiť pôvodné ako neskoršie

No dá sa predpokladať, že neskorších razieb bolo podstatne menej ako pôvodných a veľmi pravdepodobne tiež treba vziať do úvahy, že v júli 1914 vypukla I. svetová vojna a všetci mali rýchlo celkom iné starosti ako razbu medailí pre potešenie zberateľov. Takže je isté, že pôvodné plány sa radikálne menili a osobne si myslím, že sa medaily razili už skôr len príležitostne, čomu nasvedčuje aj rozdiel pri rovnakých medailách v odtieni použitých materiálov, rozdiely pri hmotnosti i iné drobné rozdiely, ako budem dokumentovať neskôr.
Dôležité je myslím aj dostupnosť na trhu a najmä cenová dostupnosť. Niektoré medaily razené ako neskoršie razby sa v pôvodnom originále už prakticky zohnať ani nedajú a ak áno, ich cena je veľmi vysoká. Tu je vhodné povedať, že ani neskoršie razby neboli v čase vzniku a možnosti kúpy lacné. Stáli od 5 až do 15 korún, čo v tom čase bol nemalý peniaz, ak si uvedomíme, že denná mzda majstra na stavbe bola myslím 7 až 10 grošov. Asi Slamec by nám vedel presnejšie povedať čo by sme si mohli v roku 1914 či 1915 kúpiť za 15 korún 

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9628

Áno, ceny si pamätám presne – práve na prelome 19. a 20. som vlastnil niekoľko rôznorodých firiem 

tých 15 korún alebo 30 zlatiek/zla­tých/zlatníkov bolo celkom dosť peňazí

Z rôznych zdrojov na nete som sa dopátral k cenám z tohto obdobia a napr: stavbymajster mal zlatkuapol /30 grajciarov z toho išlo jeho pomocníkovi/ na deň čo je približne 300 ročne, notár 350, richtár 80

kilo šunky stálo zlatkaapol, saláma 2, celé prasa cca 5 /áno saláma a mäsové výrobky boli vtedy celkom prepych/ celá kačka 4, chlieb zlatku, mlieko 30 grajciarov a napríklad dom cca 4000 zlatých

prepočet: 1 zlatka = 2 koruny / 2zlatky = 1koruna / to bol aj prevodný kurz v RU na prelome zmeny meny v 1892

samozrejme treba počítať s postupom rokov aj s nejakou tou obdobou inflácie, čo približne predstavovalo necelé percento ročne takmer až do predvojnového obdobia

PS: kurz opravený, preklep

No pekne, takže ak by si niekto v roku 1914 chcel kúpiť neskoršiu razbu svätojurskej medaily v bronze (toľko bola cena, cenníky neskôr tiež zverejním), mohol by si za tie peniaze kúpiť napríklad tri svine. A richtár by si ročný plat kúpil cca 5 bronzových medailí. A dom stál toľko, čo 133 bronzových svätojurských medailí…

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9630

v tej dobe ešte nebol ten “konzum” či je dnes a ceny za stravu sa držali dosť vysoko oproti službám a pláce za ňu

No ale jednoznačne si jednoduchý človek asi ťažko mohol dovoliť kúpiť bronzovú medailu za 10, 12 či 15 korún. V striebre to už bola zas iná paľba, no a o zlate ani nehovoriac.

Re:
Odpoveď na príspevok č. 9632

… ono to v podstate platí aj dnes – s troškou nadsázky sa dá povedať, že ceny a platy rastú v nejakej skoro súbežnej lineárnej rovine, čo veľa ľudí z dnešnej doby, hlavne tá staršia generácia, nevie prijať a stále si myslí, že za predchádzajúcej vládnej garnitúry v minulom storočí /to už je tak dávno? / sa mali lepšie a bolo všetko lacnejšie – v podstate aj bolo, no ale aj platy boli o inom – čo sme prebrali v predchádzajúcom komentári.

fúú, trochu mi ušla myšlienka a rozbehli klávesy. Na tému platy, ceny a samotnej garnitúry sa dá diskutovať dlho, tak nechám priestor na krásne a trhovo ojedinelé HMA razby a tešme sa z nich.

Ale napísal si to múdro. Taká je realita.
No a teda aby sme postupne aj pridávali nejaké kúsky, tak teraz medaila ku korunovácii Jozefa II. na rímskeho kráľa v roku 1764 vo Frankfurte. Medaila je značená na averze HMA 1914. Autorm medaily je Johann Martin Krafft. Bronz, 60,12 g, 50 mm.
Prikladám aj foto z predajného katalógu HMA a foto dotknutej medaily z cenníku (položka č. 30)

Bronzová medaila Josef I. Schonbrunn z roku 1700 neskoršia razba HMA 1914 značená na averze v ploche
Aukcia na ebay.de z 18.4.2017 a dosiahnutá cena 154,99€
V roku 2016 sa mi podarilo kúpiť 3 tieto razby v cenách 43€, 57€, 59€
Oproti roku 2016 celkom slušný nárast ceny
Prikladám aj fotky a link
http://www.ebay.de/…182515606732?…

Re: Re:
Odpoveď na príspevok č. 9629

slamec napsal:

tých 15 korún alebo 30 zlatiek/zla­tých/zlatníkov bolo celkom dosť peňazí

Z rôznych zdrojov na nete som sa dopátral k cenám z tohto obdobia a napr: stavbymajster mal zlatkuapol /30 grajciarov z toho išlo jeho pomocníkovi/ na deň čo je približne 300 ročne, notár 350, richtár 80

kilo šunky stálo zlatkaapol, saláma 2, celé prasa cca 5 /áno saláma a mäsové výrobky boli vtedy celkom prepych/ celá kačka 4, chlieb zlatku, mlieko 30 grajciarov a napríklad dom cca 4000 zlatých

prepočet: 2zlatky = 1koruna / to bol aj prevodný kurz v RU na prelome zmeny meny v 1892

Tam by som trošku ten kurz otočil